Hľadať: Holokaust

V divadelnej sále Mestského úradu v Šahách si pripomenuli Deň pamiatky obetí holokaustu. Lektor, skladateľ a klavirista Miroslav Rác tu v piatok 31. januára 2020 zorganizoval pre žiakov šahanských základných škôl prednášku, spojenú s edukačným koncertom a videoprezentáciou, venovanej pamiatke obetí holokaustu.

Rómska tlačová agentúra Romata si považuje za česť zverejniť text Fedora Gála napísaný v Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Text zverejňujeme s láskavým súhlasom autora. 

​Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 1. novembra 2005 na počesť oslobodenia nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brzezinka). Najväčší koncentračný tábor 2. svetovej vojny oslobodila Sovietska armáda 27. januára 1945. V Osvienčime, symbole holokaustu, zahynulo približne 1 a pol milióna ľudí. Nielen Židov, ale aj politických väzňov, vojnových zajatcov mnohých ďalších národností, vrátane Rómov. Zo Slovenska boli do Osvienčimu vyvezené na smrť desaťtisíce ľudí.   

Tento deň je celosvetovou spomienkou na utrpenie šiestich miliónov Židov, ktorí sa stali obeťami holokaustu počas druhej svetovej vojny. Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 1. novembra 2005 na počesť oslobodenia najväčšieho nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brzezinka). V tomto koncentračnom tábore prišlo o život približne 1 a pol milióna ľudí, prevažne Židov, ale aj politických väzňov a vojnových zajatcov iných národností, vrátane Rómov. V Osvienčime zahynuli aj desaťtisíce ľudí zo Slovenska.

​Múzeum holokaustu v Seredi v spolupráci s Collective of Memories pripravili výstavu Grünberg: Stratené spomienky. Unikátny výstavný projekt budú môcť návštevníci jediného slovenského múzea, ktoré sa zaoberá holokaustom, vidieť do 25. januára 2020.

​Na pôde bývalého pracovného tábora v Seredi sa stretlo 400 žiakov škôl z celého Slovenska s preživšími a v Bratislave sa čítali mená obetí holokaustu. Podujatí pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia sa zúčastnila aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová.

V Deň obetí holokaustu a rasového násilia si aj v Žiline uctili pamiatku obetí z radov židovského obyvateľstva a ostatných menšín, ktoré si vyžiadal režim Slovenského štátu. Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomína prijatie nariadenia o právnom postavení Židov, známeho ako Židovský kódex, ktorý vydala vtedajšia slovenská vláda pred 78 rokmi. Pietna spomienka sa uskutočnila pri pamätníku „Cesta bez návratu“ na Závodskej ceste.

Sereď - Výstavný projekt je výsledkom spolupráce Múzea holokaustu v Seredi s Múzeom rómskej kultúry v Brne. Výstava je aj pripomienkou Pamätného dňa holokaustu Rómov, ktorý si na celom svete pripomíname 2. augusta. Slávnostnú vernisáž svojou tvorbou venovanou holokaustu hudobne sprevádzal rómsky skladateľ a klavirista Miroslav Rác. 

Rómsky skladateľ a klavirista Miroslav Rác, ktorý svoju skladateľskú tvorbu a interpretačné umenie zasvätil holokaustu, sa zamýšľa nad posolstvom rómskeho holokaustu a šoa.

Dnešný Pamätný deň rómskeho holokaustu je celosvetovou spomienkou z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií. Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomína udalosti, ktoré sa udiali v noci z 2. na 3. augusta 1944, kedy počas likvidácie najväčšieho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau fašisti zavraždili takmer tritisíc rómskych a sintských mužov, žien a detí.  Rómsky holokaust je historickou tragickou súčasťou holokaustu, šoa, počas ktorého nacisti zavraždili  milióny Židov. Počet obetí II. svetovej vojny z radov Rómov je odhadovaný na 300 až 500 tisíc.

Miroslav Rác (32) patri medzi špičku umelcov Rómov. Robí edukačné koncerty po celom Slovensku a v zahraničí. Jeho koncerty sú poklonou obetiam holokaustu.

V prvej vlne bolo do vyhladzovacích táborov odvezených zo Slovenska 58 000 ľudí. V koncentračných táboroch skončili až tri štvrtiny židovskej obce žijúcej na Slovensku.

V Brne si zhruba sto ľudí ľudia pripomenulio vypálenie Veľkej synagógy pred 80 rokmi.

Podľa niektorých sa Rozner prejavil ako hlupák, ale to podľa nich nie je trestný čin.

Miloslava Roznera jeho poslaneckí kolegovia neodporučili vydať na trestné stíhanie.

Rómsky holokaust je menej známy ako židovský, no rovnako krvavý.

Rozsiahly digitálny archív rómskej kultúry je už prístupný aj verejnosti.

Prevádzkovatelia sociálnych sietí a veľkých webov by mali rozumnejšie dohliadať na ich obsah.

Poslanci, ktorí holokaust popierajú, dostali šancu vzdelať sa. Lenže nedorazili.