• 4U Slovensko
  • +421 911 797 207
  • redakcia@romata.sk

Univerzita v Prešove začala s výučbou rómskeho jazyka

Rómsky jazyk a literatúra je nový študijný odbor, ktorý v tomto akademickom roku otvorila Prešovská univerzita. Cieľom je pripraviť kvalifikovaných učiteľov a pokryť potreby vzdelávacieho procesu rómskej národnostnej menšiny, informovala o tom hovorkyňa univerzity. Tento odbor momentálne študuje deväť študentov. Informácie zverejnil spravodajský server teraz.sk.

Zhodnotenie prvého polroka Operačného programu Ľudské zdroje

V prvom polroku 2019 Ministerstvo vnútra SR ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Ľudské zdroje (OP ĽZ) vyhlásilo výzvu na podporu dobudovania základnej technickej infraštruktúry s celkovou alokáciou viac ako 11 miliónov eur. Výzva je zameraná na výstavbu a rekonštrukciu miestnych ciest, chodníkov pre peších a cyklistov, vrátane spevnených plôch a osvetlenia, ako aj mostov a lávok pre peších, s cieľom zlepšenia dostupnosti služieb pre obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít v segregovaných a separovaných rómskych osídleniach. Uzávierka prvého hodnotiaceho kola bola 16. septembra 2019 a momentálne prebieha proces administratívneho overovania a ďalšia uzávierka hodnotiaceho kola výzvy je v závislosti na hodnote doručených žiadostí naplánovaná na začiatok novembra 2019.

Prvá potravinová búdka je v Turci

Mesto Vrútky v spolupráci s občianskou iniciatívou HLAVY DOKOPY slávnostne uviedli do prevádzky prvú potravinovú búdku v Turci a zrejme aj v našej krajine. Ide o skrinku určenú pre trvanlivé potraviny, z ktorej si môžu obyvatelia vo finančnej núdzi zobrať bezplatne potraviny, alebo základné hygienické potreby. Heslo tejto potravinovej búdky znie: Ak potrebuješ, zober si. Ak môžeš, daruj. Potravinová búdka je začiatkom iniciatívy vytvoriť Turčiansku potravinovú banku.

Rómsky tanec už nie je len o folklóre a tradíciách

Pred deviatimi mesiacmi sa občianske združenie Rómski literáti ujalo v Banskej Bystrici rómskych detí a mládežníkov vo veku od 8 do 21 rokov. S týmito deťmi v rámci pôvodného projektu podporeného fondom Kult Minor bolo vyvíjaných viacero aktivít. Medzi iným aj tanec. Porozprávali sme sa s Marošom Balogom, ktorý v aktivitách s rómskou mládežou pokračuje. A nie je to len o tanci a speve.

Film Hluché dni je víťazom festivalu Jeden svet

Jubilejný 20. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, organizovaný Človekom v ohrození, v nedeľu večer vyvrcholil záverečným slávnostným ceremoniálom. Porota v zložení Alexandra Kandy Longuet, Jan Gebert, a Marek Kuboš na ňom ocenila víťazný film festivalu, dokument režiséra Pavla Pekarčíka, Hluché dni. Porota udelila aj dve špeciálne ceny. Jednu si odniesol film Dálava a druhú snímok Kibera: Príbeh slumu.

Film Hluché dni mal slovenskú premiéru na festivale Jeden svet

Na 20. ročníku medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet mal okrem iných slovenskú premiéru aj unikátny filmový projekt Hluché dni. Svetovú premiéru absolvoval v rámci oficiálneho programu festivalu v Karlových Varoch, kde ako jediný slovenský film súťažil v sekcii Na východ od Západu. Po piatočnej slovenskej premiére v bratislavskom kine Lumiére mali hostia možnosť besedovať aj s autorom filmu.

Čísla sú alarmujúce: počet duševných porúch rastie, psychiatrov je málo

Dnešný deň je v medzinárodnom, a aj našom, slovenskom kalendári Európskym dňom depresie a Svetovým dňom duševného zdravia. Počet duševných porúch celosvetovo a aj na Slovensku narastá, počet klinických psychiatrov je poddimenzovaný a čakárne sú plné. Porozprávali sme sa s psychiatrom MUDr. Radovanom Hrubým, PhD., prvým slovenským neuropsychiatrom, ktorý sa vedecky a klinicky so zvýšeným záujmom venuje depresívnej poruche.

 

Feel the Roma music treba zažiť

Sála Národného domu Slovenského komorného divadla v Martine bola ďalšou zastávkou koncertnej šnúry Feel the Roma music - Pocíť rómsku hudbu. Rómski aj nerómski páni hudobníci predviedli fascinujúci mix rómskej, latino, etno a gypsyjazzovej muziky. Zostava v zložení Marco Pillo, Ján Berky Mrenica ml., Michal Bugala a Janczi Rigo odohrala strhujúci multižánrový koncert.

Pavol Pekarčík: Sny našich detí sú niečo, čo by nás mohlo spájať

Unikátny dokumentárny filmový projekt Hluché dni sa vo svetovej premiére predstavil v oficiálnom programe festivalu v Karlových Varoch, kde ako jediný slovenský film súťažil v sekcii Na východ od Západu. Film bude mať slávnostnú slovenskú premiéru 11. októbra v kine Lumiére v Bratislave v rámci programu festivalu Jeden svet. Emotívne autorské dielo režiséra Pavla Pekarčíka už mali diváci možnosť vidieť aj v programe medzinárodného filmového festivalu Febiofest. Na medzinárodnom filmovom festivale vo Vilniuse získal film Hluché dni cenu Vilnius Goes to Cannes. Po novinárskej projekcii filmu sme sa porozprávali Pavlom Pekarčíkom.

Dokument Hluché dni nazrel do sveta a snov nepočujúcich rómskych detí

V útulnom, komornom kine Foajé v Bratislave sa uskutočnila novinárska projekcia dokumentárneho filmu Hluché dni. Vo svetovej premiére sa film predstavil v oficiálnom programe festivalu v Karlových Varoch, kde ako jediný slovenský film súťažil v sekcii Na východ od Západu. Film bude mať slávnostnú slovenskú premiéru 11. októbra v kine Lumiére v Bratislave v rámci programu festivalu Jeden svet.

Talentovaný mladý rómsky tanečník je nominovaný na ocenenie Dosky

Michal Gulán (13) je v kategórii Tanečný počin roka nominovaný na ocenenie Dosky 2019, a to ako najmladší za 24 rokov existencie tohto prestížneho divadelného ocenenia. Michal je tretí rok poslucháč na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave. Nomináciu dostal za stvárnenie postavy 12-ročného Charlieho Chaplina v autorskom baletnom predstavení Slovenského Národného Divadla, Tulák Chaplin. Michalov život je pritom podobný Chaplinovmu v niekoľkých ďalších oblastiach.

Festival divadiel strednej Európy ukončili hostia zo Srbska a Česka

Dvojitou porciou dobrého divadla vyvrcholil v piatok 27. septembra 13. ročník Festivalu divadiel strednej Európy. Ten bol v tomto roku špecifický. Odohral sa v dvoch dejstvách. Prvé bolo tradične v prvom septembrovom týždni, druhé v druhej polovici septembra. O festivalovú bodku sa postarali divadelníci zo Srbska a Česka. Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca v Srbsku uviedlo o 18:00 na Malej scéne Štátneho divadla Košice čiernu írsku komédiu Martina McDonagha Krásavica z Leenane. V Radnici Starého mesta odohrali Čierny med Vojtěcha Mašeka, inscenáciu Činoherného klubu z Prahy.       

Obec Vítkovce je dobrým príkladom fungovania aktivačných prác

Obec Vítkovce sa nachádza v okrese Spišská Nová Ves a viac než 56% obyvateľov je rómskeho pôvodu. Na aktivačnej činnosti formou menších obecných prác sa minulý rok podieľalo 14 aktivačných pracovníkov. Obec má dlhoročnú tradíciu využívania aktivačných prác a programov. Ide najmä o poľnohospodárstvo.

 

Európska noc výskumníkov na Slovensku

Festival vedy Európska noc výskumníkov je projekt finančne podporovaný rámcovým programom Európskej komisie na podporu výskumu, vývoja a inovácií - Horizon 2020, v časti - Marie Skłodowska-Curie actions pod číslom 818109.  Európska noc výskumníkov vznikla z iniciatívy Európskej komisie a je paralelne organizovaná v 30 štátoch Európy. 

Tvorivá škola žurnalistiky pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Žurnalisti z jedenástich krajín sa zišli v Košiciach

Žurnalistov z rôznych kútov Európy ale aj z ďalekej Kanady prilákali organizátori z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a Redakcie národnostného vysielania RTVS do Košíc. Tvorivá škola žurnalistiky je kreatívny týždenný program určený Slovákom, ktorí sa v zahraničí venujú novinárčine. Už 17-ty krát majú slovenskí redaktori z televízií, rozhlasu a printových a elektronických médií  možnosť navzájom sa odborne obohatiť a nasať slovenskosť .

Treba nám „právo na odpoveď“ pre politikov?

Poslanci národnej rady odhlasovali pomerom hlasov 86 ku 51 novelu tlačového zákona. Ten sa priamo dotýka práce nás, novinárov, a aj našich možností, ako objektívne a bez zákonných limitov a Damoklových mečov v podobe zákona informovať vás, našich čitateľov, poslucháčov, divákov, čo sa v našej krajine deje. O tom, čo sa teda udialo, môže a zrejme aj bude diať v súvislosti s touto novelou, sme sa porozprávali  predsedom Slovenského syndikátu novinárov Danielom Modrovským.

V Jeruzaleme pri Západnom múre objavili starovekú pečať z judského kráľovstva

V bezprostrednej blízkosti Západného múra bola nájdená pečať, ktorej vek archeológovia odhadujú na 2600 rokov (7. storočie pred n.l.). Centimetrový kúsok keramiky nepôsobí na prvý pohľad zaujímavo. Nesie však hebrejský nápis: „Adenjahu, ašer al ha-bajit“ – teda približne „Adenjahu, ktorý zodpovedá za dom“.

Za obedy „zadarmo“ musia platiť aj rodičia detí zo znevýhodneného prostredia

Od 1. septembra tohto roka vo všetkých slovenských základných školách a od 1. januára vo všetkých materských školách funguje štátny projekt „obedy zadarmo“. Väčšina rodičov už popri ďalších poplatkoch v našom „bezplatnom“ školstve stihla zaznamenať aj na vlastnej peňaženke, že takzvané „obedy zadarmo“ vonkoncom nie sú zadarmo. Platíme ich totiž všetci, pretože tento populistický výstrelok bývalej vlády stojí štát 120 miliónov euro z našich daní. Okrem toho museli zriaďovatelia materských a základných škôl, teda najmä obce a mestá investovať nemalé prostriedky do technického a aj personálneho zabezpečenia tohto smeráckeho opatrenia. Opäť z peňazí nás všetkých, dajme tomu z našich miestnych poplatkov a daní, ktoré napĺňajú obecné a mestské kasy na to, aby naše obce a mestá mohli fungovať. Nuž a aj každý rodič zistil, že za takzvané „obedy zadarmo“ treba školám a škôlkam platiť. O tom, ako v praxi fungujú „obedy zadarmo“, sme sa porozprávali s  Vierou Popluhárovou, vedúcou Odboru školstva mestského úradu Žilina.

Archeológovia odkryli dva hroby obetí tzv. Cigánskeho tábora v Letech u Písku

Počas archeologického výskumu v priestoroch rómskeho koncentračného tábora bol odkrytý hrob s pozostatkami väzenkyne mladšej ako 40 rokov a ďalší hrob pravdepodobne novorodenca. Archeológovia našli aj sedem hrobových jám. Podľa písomných prameňov malo byť na mieste pochovaných 120 väzňov, z toho viac než 70 detí, cintorín by mal mať rozlohu 400 metrov štvorcových. Archeologický výskum skončil v utorok. Novinárom to povedali archeológovia a zástupcovia Múza rómskej kultúry, ktoré chce na mieste vybudovať pamätník rómskeho holokaustu a otvoriť ho do roku 2023.

Prezidentka Zuzana Čaputová: Holokaust je tragédia pre nás všetkých

Na pôde bývalého pracovného tábora v Seredi sa stretlo 400 žiakov škôl z celého Slovenska s preživšími a v Bratislave sa čítali mená obetí holokaustu. Podujatí pri príležitosti Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia sa zúčastnila aj prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová.

V Žiline si uctili pamiatku obetí holokaustu

V Deň obetí holokaustu a rasového násilia si aj v Žiline uctili pamiatku obetí z radov židovského obyvateľstva a ostatných menšín, ktoré si vyžiadal režim Slovenského štátu. Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomína prijatie nariadenia o právnom postavení Židov, známeho ako Židovský kódex, ktorý vydala vtedajšia slovenská vláda pred 78 rokmi. Pietna spomienka sa uskutočnila pri pamätníku „Cesta bez návratu“ na Závodskej ceste.

POTVRDENÉ: V blízkosti pamätníka v Letech u Písku sa našli ľudské pozostatky

V blízkosti pamätníka v Letech u Písku boli počas archeologického prieskumu nájdené ľudské pozostatky. Serveru Romea.cz to potvrdil vedúci prieskumu Pavel Vařeka zo Západočeskej univerzity v Plzni a Čeněk Růžička. Podľa hovorkyne Múzea rómskej kultúry Lucie Horákovej sa bude nález skúmať a s veľkou pravdepodobnosťou by pozostatky mohli patriť jednej z obetí bývalého tábora. Podrobnosti zástupcovia múzea a archeológovia uvedú na zajtrajšej tlačovej konferencii.

O podporu vzdelávania mladých Rómov je možné žiadať do 20. septembra

Nadácia Rómsky vzdelávací fond, organizačná zložka zahraničnej nadácie Roma Education Fund – Roma Oktatási Alap vyhlásila výzvu na podávanie žiadostí o podporu v programe Podpora vzdelávania a získavania zručností mladých Rómov. Žiadosti o podporu vzdelávania rómskych stredoškolákov je potrebné odoslať do 20. septembra.

Komentár šéfredaktora Tak nám .... Mazureka, pani Müllerová

Aby bolo jasno, najmä pre fejsbúkové a iné kuvičie koment skupiny vo virtuálnom priestore sociálnych a im podobných asociálnych sietí: Rómska tlačová agentúra Romata a ani jej šéfredaktor nemajú najmenší dôvod robiť propagandu našej jedinej slovenskej fašistickej strane. Strane, o ktorej mimochodom Najvyšší súd vraj rozhodol, že fašistická tak celkom nie je a vraj nie je dôvod na jej rozpustenie...Naopak, radi priložíme vyhranené názorové polienko do vatry, ktorá sa včera rozhorela. Pretože o tomto napísať jednoducho treba.

Miro Jaroš: je veľmi dôležité ukázať, že sme ľudia, máme srdce niekde vnútri a to srdce riadi náš život

Na Slovensku tvorí pre deti viacero interpretov, niektorí produkujú kvalitnú hudobnú tvorbu, ktorá má deťom a aj ich rodičom čo povedať a je z hudobnej, vizuálnej a aj edukačnej stránky taká, ako treba. Niektorí interpreti sa naopak len vezú na komerčnej vlne detskej tvorby...Miro Jaroš je spomedzi slovenských umelcov, ktorí tvoria pre deti, top. Porozprávali sme sa o tom, do akej miery je tvorba pre deti náročná a do akej miery dokáže tvorca, interpret dávať do detskej tvorby aj edukačný rozmer.

Ábel Ravasz: je smutné, že niektoré deti sú už ako šesťročné odpísané na celý život

Okolo 660 tisíc školákov dnes po letných prázdninách opäť zasadlo do školských lavíc. Nový školský rok sa začína s viacerými zmenami, na základných školách je najzásadnejšou uvoľnenie výučby cudzích jazykov. Základné školy oddnes a materské školy od januára poskytujú „obedy zadarmo“, ktoré však v žiadnom prípade nie sú zadarmo. Materské školy sa okrem toho začali postupne pripravovať na zásadnú zmenu, ktorú od budúceho roka prinesie zavedenie povinnej predškolskej prípravy pre všetky, nielen rómske 5 - ročné deti. O tejto zmene a procese jej zavádzania sme sa porozprávali s jej iniciátorom, splnomocnencom vlády pre rómske komunity Ábelom Ravaszom

Slovenský štát bol jediný spojenec Nemecka pri napadnutí Poľska

Dnes si pripomíname 80. výročie vypuknutia najtragickejšieho a najrozsiahlejšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách. Nemecká nacistická armáda 1. septembra 1939 bez vyhlásenia vojny zaútočila na Poľsko a rozpútala II. Svetovú vojnu. Boli pri tom aj jednotky armády klérofašistického Slovenského štátu. O memente týchto udalostí pre dnešné a budúce generácie sme sa porozprávali s riaditeľom Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislavom Mičevom.