Deň Amnesty International - Medzinárodná organizácia Amnesty International vznikla v roku 1961 a venuje sa ochrane a presadzovaniu ľudských práv po celom svete. Bojuje proti diskriminácii, proti násiliu na ženách, za práva homosexuálov, spravodlivosť pre obete, za ľudskú dôstojnosť. Cieľom je zvyšovať povedomie o hnutí a možnostiach zapojenia sa do jeho aktivít
Možno ste nevedeli:
Amnesty International adresovala Rade Európy otvorený list, v ktorom vyjadrila obavy nad zaobchádzaním s ľuďmi žijúcimi v rómskych komunitách v Bulharsku a na Slovensku počas pandémie ochorenia COVID-19.
Vlády v týchto krajinách zacielili na rómske osady špecifické opatrenia vrátane povinnej hromadnej karantény, aké nezaviedli voči žiadnym iným skupinám obyvateľstva. Vyvolali tým otázky o súlade takejto praxe s požiadavkou na rovnaké zaobchádzanie podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Smernice EÚ o rasovej rovnosti.
Podľa Amnesty International došlo k uzatváraniu rómskych osád do povinnej karantény za asistencie polície a armády bez dôkazov o tom, že tieto spoločenstvá predstavujú v období pandémie ohrozenie verejného zdravia. Podľa dostupných informácií zároveň bulharská a slovenská vláda neboli schopné preukázať, že pred rozhodnutím o zavedení povinnej hromadnej karantény dostatočne zvážili všetky ostatné, menej reštriktívne opatrenia (ako je napríklad dobrovoľná izolácia chorých).
Amnesty International víta, že Výbor ministrov a ministeriek Rady Európy vyzval na prioritizáciu rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti pre všetkých ľudí, vrátane príslušníkov a príslušníčok zraniteľných sociálnych skupín, ku ktorým rómske spoločenstvá patria. Rada Európy by sa preto podľa organizácie mala obrátiť na zodpovedné úrady v Bulharsku a na Slovensku a vyzvať ich, aby preukázali nevyhnutnosť opatrení selektívne zavedených v rómskych komunitách. Úrady by zároveň zasiahnutým komunitám mali pomôcť prekonať zdravotné a ekonomické dôsledky zavedených opatrení. Príslušné orgány, vrátane Európskeho výboru pre sociálne práva (ECSR), Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) a Poradného výboru pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín (FCNM) by mali sledovať vývoj situácie a jasne odsúdiť šírenie nenávisti, prehlbovanie obáv a stigmatizácie rómskych komunít zo strany štátnych úradov oboch krajín.
„Bulharské a slovenské úrady Rómom a Rómkam v karanténe nezabezpečili prístup k jasným, zrozumiteľným a zmysluplným informáciám o trvaní a podmienkach povinnej karantény. Rómske rodiny žijúce v zasiahnutých osadách zároveň nemajú primeraný prístup k tečúcej vode, hygienickým zariadeniam a potrebám, potravinám a zdravotnej starostlivosti. Ak úrady pri zavádzaní karanténnych opatrení nezohľadnia špeciálne potreby a životné podmienky rómskych komunít, môže to viesť k ich diskriminácii.
Okrem toho, ako varovali spravodajcovia OSN, povinná karanténa porušuje právo Rómov a Rómok na rovnaký prístup a slobodu pohybu, pričom obyvateľov a obyvateľky osád vystavuje ďalšiemu riziku nákazy.
Zavedenie opatrení sprevádzala v oboch krajinách čoraz nepriateľskejšia rétorika, ktorú politici a političky často zneužívali na stigmatizáciu Rómov a Rómok a na zavádzanie represívnejších protiepidemických opatrení. V Bulharsku koaličná strana Bulharské národné hnutie (VMRO) napríklad označila štvrte s väčšinovou rómskou populáciou za „skutočné hniezda nákazy“, ktoré kolektívne ohrozujú väčšinovú populáciu, a žiadala o ich uzavretie. Takáto nenávistná rétorika môže už beztak marginalizované skupiny ešte viac izolovať,“ uvádza v liste Amnesty International.
Podrobnosti o jednotlivých opatreniach na Slovensku a v Bulharsku a obavy, ktoré má Amnesty International v súvislosti s ich zavádzaním, nájdete v priloženom liste.
zdroj: Amnesty International
foto:Amnesty International