Rómsky holokaust svet si ho pripomína 2. augusta, v ktorom podľa odhadov zahynulo 220-tisíc až 1,5-milióna ľudí.
Počas druhej augustovej noci roku 1944 nacisti v Osvienčime zavraždili tri tisícky Rómov, čím definitívne zlikvidovali takzvaný cigánsky tábor. Príliš známa však nie je skutočnosť, že rómski väzni mali zomrieť už o tri mesiace skôr. Proti vyhladzovaciemu komandu sa však vzbúrili. Do plynových komôr vtedy nacisti nikoho nedostali.
O udalostiach popisovaných ako rómske povstanie neexistuje veľa informácií. Drvivá väčšina zúčastnených totiž holokaust neprežila. Z výpovedí hŕstky pamätníkov, ktorí prežili, možno však zložiť základné kontúry pôsobivého príbehu, o ktorom sa v súvislosti s holokaustom doteraz veľa nehovorilo. Odohral sa 16. mája roku 1944.
O siedmej hodine večer v koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka zazneli údery gongu, ktoré oznámili zákaz vychádzania. Ku komplexu budov určených pre Rómov, v ktorom vtedy prebývalo vyše 6-tisíc väzňov vrátane detí, prišli nákladné autá, z ktorých vystúpilo asi päťdesiat členov komanda SS. Väzňov vyzvali na opustenie obytných priestorov s pokrikom "los, los".
"Vnútri bolo ticho a muži ozbrojení nožmi, kameňmi, lopatami a kúskami železa.Čakali čo bude ďalej. Nikto však nevychádzal," opisuje Vlasta Kladivová v knihe Konečná stanica Auschwitz-Birkenau, ktorá vznikla na základe výpovede pamätníkov. Výzvu na opustenie tábora väzni odmietli poslúchnuť a zostali zabarikádovaní vnútri.
"Vonku prišlo k bráne určite tak sedem, osem mužov. Otec spustil krik. Celý barak sa chvel, ako reval: Nevyjdeme von! Poďte vy dovnútra! Čakáme tu! Ak niečo chcete, musíte dovnútra!"
Cituje Huga Höllenreinera, ktorý prežil
Nacisti mohli povstanie potlačiť, ale rozhodli sa stiahnuť
Informácie sa rozchádzajú v tom, či situácia zo 16. mája 1944 viedla k fyzickému stretu, alebo to bol "iba" pasívny odpor Rómov. Aj keď teda nedošlo k otvorenému stretu rómskych väzňov s príslušníkmi SS, hrala táto udalosť významnú úlohu. Rozhodne totiž nebolo v koncentračných táboroch zvykom, aby sa väzni hromadne vzopreli pripravenej a plánovanej akcii.
Nacisti boli šokovaní, lebo nebolo zvykom sa vzoprieť v táboroch. Celú akciu preložili a nasadli do svojich aut.
Rómov varoval veliteľ tábora
Rómovia sa 16. mája vzopreli, lebo sa predchádzajúceho dňa dozvedeli o pláne, podľa ktorého mali všetci obyvatelia "cigánskeho tábora" zomrieť v plynových komorách. Budovy sa mali uvoľniť pre novú "várku" maďarských Židov, ktorí boli v lepšom stave pre prácu ako väzni, ktorí v tábore chradli už niekoľko mesiacov. Obyvateľov "cigánskeho tábora" o pláne na ich vyhladenie informovalo táborové podzemné hnutie.
V tábore zostali starci a deti. Skončili v plyne
Týždeň po povstaní, 23. mája, bolo 1 500 práceschopných Rómov z cigánskeho tábora v Brezinke prevezených priamo do Osvienčimu a následne do Buchenwaldu. Ďalších 82 väznených mužov nacisti premiestnili do tábora Flossenbürg a 144 žien putovalo za múry tábora Ravensbrück. Boli to poslední ľudia, ktorí odišli z "cigánskeho tábora" a unikli tak smrti.Po ich odchode zostali v "cigánskom tábore" len siroty, starší ľudia, matky s deťmi a otcovia, ak nechceli opustiť svoje rodiny, dokopy necelých tritisíc ľudí. Na rozkaz Heinricha Himmlera boli v noci z 3. augusta 1944 všetci zavraždení.
Na likvidáciu "cigánskeho tábora" údajne spomínal tiež veliteľ tábora Rudolf Höss, podľa ktorého "žiadna likvidačná akcia Židov nebola tak ťažká ako likvidácia Cigánov".
Vďaka povstaniu zo 16. mája však dostali šancu na prežitie aspoň tí Rómovia, ktorí boli prevezení do iných pracovných táborov. Ani to však pre nich nebola istá záchrana - čakala ich ďalšie ťažká práca a pochody smrti.
Ján Strkáč
Miroslav Rác
Rómsky skladateľ,klavirista , ktorý svojou klavírnou tvorbou vzdáva úctu všetkým obetiam Holocaustu.
