Tiež sa strácate v zložitom labyrinte eurovalov, eurobondov, a iných miliardových nástrojov na oživenie ekonomiky v EÚ? Europoslanec MICHAL ŠIMEČKA (PS/Renew), vysvetľuje súčasnú situáciu v EÚ cez prirovnanie k bytovému domu.
Sme ako obyvatelia bytového domu (EÚ), ktorý kompletne vytopilo. Za nešťastie nikto nemôže. Niektoré byty sú úplne zdevastované (Taliansko, Španielsko). Žiaľ, práve v nich žijú najviac zadlžené rodiny, ktoré teraz nemajú peniaze na opravu. Iné byty sú na tom lepšie (Slovensko, Česko). A potom sú domácnosti, kde žijú bohatí vlastníci kvalitnejších bytov (Nemecko, Holandsko), ktorí si poľahky zaplatia rekonštrukciu.
Lenže: je potrebné zrekonštruovať celý dom, všetkých 27 bytov, dokopy za bilióny eur. Inak zostane narušená statika, vlhké múry s plesňami, a nikto nebude bývať bezpečne (hrozba dlhovej krízy a rozpadu Eurozóny)
Ako situáciu riešiť? Vlastníci majú k dispozícií spoločný domový fond, kam všetci pravidelne prispievajú (viacročný finančný rámec, čiže sedemročný rozpočet EÚ). Z fondu sa bežne platí údržba spoločných priestorov (dopravná infraštruktúra, Erasmus, atď), alebo väčšie investície, ako napríklad bezpečné vchodové dvere (Frontex).
Na niektoré výdaje – napríklad centrálne kúrenie – prispievajú disproporčne veľa majitelia lepšie zateplených bytov. Hoci majú sami menšiu spotrebu, dobrovoľne tým prejavujú solidaritu so susedmi, ktorí bývajú na prízemí, či na chladnejšej strane bytovky (kohézne a štrukturálne fondy). Fond spravuje dôveryhodný a skúsený domovník (Európska komisia).
Keď fond opráv nestačí
Lenže v rozpočte je len zhruba bilión eur rozložených na sedem rokov. Časť z neho určite pôjde na sanáciu škôd po potope, ale nebude to stačiť. Treba omnoho viac prostriedkov a veľmi rýchlo, aby sa bytovka nezrútila.
Našťastie si vlastníci platili aj dodatočné poistenie – skladali sa na spoločnú rezervu pre prípad nečakaných krízových situácií v dome (Európsky stabilizačný mechanizmus – euroval). Z nej si každý môže za určitých podmienok lacno požičať. Teraz je v tejto rezerve vyše 400 miliárd. To však tiež nestačí. Navyše, práve tie rodiny, ktorým voda úplne zničila byty a potrebujú peniaze najviac (Taliansko), majú s použitím tejto rezervy veľmi zlé skúsenosti. V rokoch 2010-2011, keď bytovku ohrozil blesk (finančná kríza) a rodinám hrozila exekúcia (bankrot a odchod z eurozóny), si museli z rezervy požičať, ale ostatní vlastníci im vnútili ponižujúce podmienky (rozpočtové škrty) – okrem iného si nemohli meniť spotrebiče a nábytok vo vlastnom byte. Odvtedy sú v dome napäté vzťahy.
Kde teda vziať dodatočné peniaze na rekonštrukciu? Tí, čo nedokážu financovať nové komerčné pôžičky v bankách, predložili svoje riešenie – čo keby si vlastníci vytvorili družstvo, ktoré si začne brať spoločné úvery (Eurobondy – spoločné dlhopisy), a bude ich spoločne splácať? Môžeme si takto požičať stámiliardy a banka nám ponúkne výhodné úroky, lebo ako celok sme stále mimoriadne solventná skupina dlžníkov. Bohatšie rodiny – Nemci a Holanďania – to však zavrhnú. Nedôverujú Talianom a Španielom, že budú svoje čiastky splácať aj po dokončení rekonštrukcie. Boja sa, že dlh zostane na ich pleciach. Okrem toho – kým by družstvo získalo právnu formu a pôžičku, potrvá to mesiace. Pritom ľudia sa potrebujú nasťahovať do svojich bytov čo najskôr. Samotný návrh vyvolá v dome opätovný konflikt.
Pákový efekt
Po viacerých celonočných schôdzach vlastníkov (summitoch) sa nakoniec črtá kompromisné riešenie. Klasický domový fond (rozpočet EÚ) sa navýši o nový špeciálny Fond obnovy, ktorý bude fungovať na rovnakom princípe solidarity – bohatší obyvatelia (tzv. čistí prispievatelia, ako Nemecko, Holandsko či Rakúsko) doň prispejú percentuálne najviac. Tieto nové peniaze dostane tiež do správy domovník (Európska komisia).
Čítajte ďalej tu:
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/co-sa-prave-deje-v-europskej-bytovke/
Zdroj: Euractiv.sk – partner Rómskej tlačovej agentúry Romata
Autor: Michal Šimečka
POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk