Rómska tlačová agentúra Romata prináša exkluzívny rozhovor s bývalým splnomocnencom vlády SR pre Rómske komunity Ábelom Ravaszom.
Tento rozhovor bude najmä bilančný. Aké sú vaše aktuálne pocity po dlhoročnej snahe pomôcť rómskej menšine v našej krajine?
Odchádzam s dobrým pocitom z odvedenej práce. Za posledné štyri roky sme spolu s kolegami dali do toho všetko, čo sme mali. Výsledky sú jednoznačné – či už zmeny v zákonoch ako zavedenie povinnej predškolskej dochádzky, nový zákon o pozemkových úpravách alebo Fond na podporu menšinových kultúr, alebo napríklad rekordný počet terénnych pracovníkov a obnovenie programu rómskych hliadok (MOPS). Dlho by som vedel pokračovať.
Na druhej strane musím povedať, že od novej vlády som očakával, že najmä v časoch koronakrízy budú hľadať skôr cesty k spolupráci, nie ku konfliktom. Príbeh je známy: novej vláde som ponúkol opatrenia na zvládnutie koronavírusu a moju spoluprácu, čo najprv ignorovali, potom ma odvolali. Vzhľadom na to, že vláda dodnes úplne nevie, čo robí v tejto oblasti, ťažko za tým vidieť niečo iné ako malichernosť a osobné animozity.
Predpokladám, že odovzdávanie vášho úradu a najmä rozsiahlej agendy súvisiacej s mnohými projektami, ku ktorým sa ešte dostaneme, stále prebieha. V akom štádiu je tento proces?
Musím povedať, že tu som ostal trošku šokovaný. V deň odovzdania úradu som prišiel do kancelárie stretnúť sa s novo splnomocnenkyňou, a odovzdať agendu. Sadli sme si, vybrala si papier, chvíľku som rozprával, v zásade ani nič nezapisovala, a po pätnástich minútach som sa rozhodol, že toto asi nemá význam. Odvtedy mi pani splnomocnenkyňa volala raz v rozsahu asi 30 sekúnd.
Výsledok je, že Úrad splnomocnenca ostal neviditeľný a nečitateľný. V tejto obrovskej kríze je splnomocnenkyňa pasívna, velenie má jednoznačne europoslanec Pollák. Ľudia z regionálnych kancelárii úradu robia obrovskú prácu pri testovaní a pri karanténnych opatreniach. Ale je jasné, že úrad stratil víziu. Nevie nielen to, že čo chce robiť, ale ani to, že čo už urobil. Veci, ktoré som pripravoval pred mojim odchodom – ako napríklad zoznam krízových obcí – sú stratené. Veľmi ma mrzí a úprimne dúfam, že ide iba o počiatočné problémy, ktoré mohli byť bez problémov eliminované ak by bol záujem o poriadne odovzdanie agendy.
Vráťme sa o pár týždňov späť: pred vyše mesiacom ste predložili na rokovaní vtedy úradujúcej vlády Pellegriniho a na ústrednom krízovom štábe návrhy opatrení týkajúcich sa prevencie a ochrany Rómov, žijúcich v osadách a ghetách. Týždeň na to ste zaslali list novému premiérovi, kde ste opatrenia sumarizovali a ponúkli ste maximálnu súčinnosť vášho úradu pri implementácii opatrení. Výsledkom bolo vaše odvolanie. A aj totálna ignorácia vašich opatrení?
Dá sa povedať, že áno. Povedal by som, že je až bizarné sa pozerať na to, že napriek tomu že sme v prvej polovici marca spolu s odborníkmi a tereňákmi dali dokopy základné body riešenia koronavírusu v marginalizovaných komunitách, vláda stále nevedela spraviť ani základné veci, improvizuje a robí hrubé chyby. Ako by to malo byť? Dať ochranné pomôcky terénnym pracovníkom, aby boli chránení a aby mohli robiť svoju prácu. V obciach vytvoriť miestne karantény pre nakazených, aby sme nemuseli dávať celé osady do izolácie. Pripraviť krízové postupy pre obce, aby vedeli, že čo majú robiť. Testovať rizikové skupiny obyvateľstva. A tak ďalej.
Čo sa stalo namiesto toho? Do osád bola povolaná armáda, a premiér niekoľkokrát verejne vyzdvihol Rómov ako riziko pre krajinu. Namiesto karantény nakazených bola nariadená karanténa piatich osád s 6000 obyvateľmi, čo sa ukázalo byť neúčelové, zbytočné a kontraproduktívne. V karanténe sú nakazení spolu so zdravými, čím riskujeme komunitné šírenie vírusu. Denne počúvame údaje o „pozitívnych osadách“ a nakazených Rómoch, ako by to bola iná kasta. A tereňáci samozrejme stále nemajú ochranné prostriedky.
Vláda teraz už cúva – premiér si zmenil rétoriku a úplne zbytočná karanténa v Bystranoch bola uvoľnená. Ale ešte stále nie sú splnené ani minimálne požiadavky z marca. Plytváme energiou a peniazmi na opatrenia, ktoré vyzerajú dobre v telke – helikoptéry, ozbrojení vojaci – a nerobíme to, čo sa robiť má. Je to zneužívanie mimoriadne nebezpečnej situácie, a vyzerá to tak, že daň minimálne v prípade obce Žehra je komunitné šírenie vírusu.
Zatiaľ sme zaznamenali aj pomerne nelichotivý výrok nového premiéra smerom k ľuďom z osád – nebudeme ho pre istotu komentovať. Nejde ale principiálne o jeden či viacero výrokov, ale o konkrétne opatrenia. Dnes beží testovanie vo vybraných osadách, za asistencie armády. Skúsme zhrnúť podstatu vašich výhrad k tomuto bezprecedentnému kroku novej vlády.
Testovanie je veľmi dôležité, obzvlášť v prípade ohrozených skupín. Treba to ale robiť senzitívne. Chápem, že krízový štáb sa rozhodol, že testovanie marginalizovaných komunít z kapacitných dôvodov musia robiť armádni lekári. Nie je to šťastné riešenie, ale toto musia vedieť oni. Ale nemôžeme z toho urobiť „military show“, nemôžeme komunikovať smerom k ostatným obyvateľom tak, aby potom mali strach z Rómov. Desiatky rokov sa pracuje na tom, aby sa naše komunity priblížili k sebe, nestojí to za to zariskovať komunitné vzťahy kvôli tlačovkám a ovplyvneniu verejnej mienky.
Tiež sa má testovať v správnych obciach, a správne osoby. Zoznam obcí na testovanie je absolútne nepochopiteľný s prvkami improvizácie a zlej interpretácie dát. Zoznam testovaných ľudí je tiež otázny, nedostávajú sa tam napríklad osoby ako predavačky, ale podľa mojich informácií sa pracovníci obecných úradov dajú pretestovať čím ďalej, o to radšej.
Prejdime od aktuálnych korona otázok k bilančným. Ktoré z mnohých opatrení a aktivít, ktoré ste počas vášho pôsobenia iniciovali či presadili, považujete za najdôležitejšie? Všetky sa samozrejme týkali pomoci Rómom a Rómkam žijúcim v našej krajine, čo je prakticky aj poslanie a zmysel úradu, ktorý ste roky viedli.
Za najdôležitejšiu zmenu považujem zavedenie povinnej predškolskej dochádzky, a všetko, čo k tomu patrí. Vyčlenili sme 130 miliónov eur na budovanie škôlok po celej krajine, a vybudovanie či obnovenie škôlok sme podporili v 150 obciach. Do vybraných škôlok sa dostali asistenti programu PRIM, ako aj koordinátori pre prácu s rodinou. Ak takto pokračujeme, konečne vieme zaplátať túto obrovskú dieru v našom štáte, keďže doteraz iba každé tretie rómske dieťa chodilo do škôlky.
Je dôležité povedať, že sme na dobrej ceste. Podľa údajov Ministerstva financií toľko Rómov ako teraz, nepracovalo nikdy od roku 1989. Treba do ochrániť. Chodí čoraz viac rómskych detí do škôlok, a čoraz menej do špeciálnych škôl. Konečne sa vysporiadajú pozemky pod osadami. Zaviedli sme veci, ktoré výrazne ovplyvňujú rodinné rozpočty v marginalizovaných komunitách, ako osobné bankroty, zmrazenie starých exekúcií, zákaz hazardu či posilnenie príspevkov pre ľudí, ktorí sa zamestnajú.
No a nemožno zabúdať na to, že kým som úrad prebral tak, že nefungovali žiadne projekty terénnej práce, odovzdávam to s tisíckami ľudí v teréne. Terénna sociálna práca nielen že funguje, ale je v rekordnom počte obcí. Rovnako komunitné centrá. V decembri sa nám s kolegami podaril aj „husársky kúsok“ preklopenia týchto projektov do druhej fázy bez prestávky – za roky ich fungovania toto sa ešte nepodarilo nikdy. Zachránili sme projekt Zdravé regióny, ľudia z neho teraz robia maximálnu prácu pri testovaní. Obnovili sme MOPSky, tie tiež fungujú v rekordnom počte obcí. V tejto práci treba pokračovať.
Pán Ravasz, čo ste vašej nástupkyni Andree Bučkovej pri odovzdávaní úradu zaželali a čo by ste jej dnes poradili?
Pani Bučková je skúsená úradníčka, ale v úlohe splnomocnenkyne sa nemôže nechať riadiť inými. Ak si bude raziť svoju cestu a nepočúvať iných, a zároveň nebude ignorovať to, čo sa na úrade už rozbehlo, môže iba vyhrať. Úrad som odovzdal v neporovnateľne lepšom stave, než som prevzal, a naozaj stačí iba pokračovať v práci.
Za rozhovor srdečne poďakoval Ján Schneider
Foto: archív Ábela Ravasza