Nová vláda bude musieť čo najskôr riešiť diskrimináciu vo vzdelávaní. Slovensku pre pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí na školách hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Problém zatiaľ nevyriešil školský zákon ani eurofondové projekty.
Slovensko už roky nie je schopné zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre všetky deti. Aj päť rokov od spustenia právneho Európskej komisie pre podozrenia zo segregácie rómskych žiakov je bežnou realitou vytváranie čisto rómskych škôl a tried či nespravodlivé zaraďovanie detí z Marginalizovaných rómskych komunít (MRK) do špeciálnych špeciálnych škôl.
Stav sa pritom nedarí zvrátiť ani pomocou miliónových eurofondových projektov.
„Európska únia dáva Slovensku peniaze na inklúziu, ale vôbec nič také sa tu nedeje. Segregácia pretrváva, či dokonca možno rastie,“ konštatuje odborník na inkluzívne vzdelávanie Vlado Rafael.
Naďalej vážny problém
Európska komisia spustila voči Slovensku právne konanie pre podozrenie z porušenia Smernice o rasovej rovnosti už v roku 2015. Predpis Únia prijala v roku 2000, aby zabránila diskriminácii z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu.
To sa podľa exekutívy EÚ na Slovensku napriek tomu deje právo vo vzdelávaní.
V prvej fáze právneho konania Komisia informovala slovenské orgány o možnom porušení únijných právnych predpisov. Euroúradníci Slovensku vyčítali nadmerné umiestňovanie rómskych žiakov do špeciálnych škôl a tried s mentálnym postihnutím a tiež ich zaraďovanie do výhradne rómskych tried a škôl. Vtedajšia vláda sa bránila napríklad tvrdením, že medzi slovenskými Rómami je vyšší výskyt „geneticky podmienených porúch“ spôsobených vyššou mierou incestov. Mimovládne organizácie túto argumentáciu vtedy označili za rasistickú a diskriminačnú.
Komisia dala Slovensku čas na prijatie opatrení, ktoré stav napravia. Ani po piatich rokoch a výmene vlády sa to podľa nej nepodarilo. V októbri minulého roku tak do Bratislavy zaslala odôvodnené stanovisko, v ktorom tvrdí, že prijaté opatrenia nestačia. „Diskriminácia na školách z dôvodu etnického pôvodu je aj naďalej vážnym problémom,“ konštatuje eurokomisia.
Slovensku už uplynula dvojmesačná lehota, počas ktorej malo odpovedať na argumentáciu v stanovisku a prijať potrebné kroky. V krajnom prípade môže Komisia prípad postúpiť na Súdny dvor EÚ.
Pozitívny trend?
Na rasovú diskrimináciu vo vzdelávaní každoročne poukazuje aj kancelária verejnej ochrankyne práv. Na problém prvýkrát upozornila už v roku 2013 exombudsmanka Jana Dubovcová, v poslednej správe ho pripomenula aj jej nástupkyňa Mária Patakyová.
„Prijaté zmeny na úrovni Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu nepriniesli badateľný pokrok v súvislosti s odstránením diskriminácie a segregácie v systéme vzdelávania,“ uviedla kancelária ombudsmanky pre portál EURACTIV.sk.
Doterajší splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz priznáva, že súčasný stav nie je uspokojivý, no náprava je podľa neho dlhodobým procesom. Tvrdí, že bývala vláda prijala viacero opatrení, ktoré znižujú segregáciu rómskych detí. Vyzdvihuje pritom hlavne zavedenie povinnej predškolskej dochádzky a zrušenie nultých ročníkov.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) tieto kroky chváli. Výskumy a prax podľa strediska ukazujú, že ak deti z marginalizovaných rómskych komunít nastupujú do základnej školy po materskej škole, majú väčšiu šancu na úspech vo vzdelávacom systéme. „Povinná materská škola môže zároveň dopomôcť aj k lepšej diagnostike detí, a tým redukovať počet detí v špeciálnych školách,“ argumentuje SNSĽP.
Celý článok si môžete prečítať tu:
Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy a problémové oblasti na Slovensku
Zdroj: Euractiv.sk – partner Rómskej tlačovej agentúry Romata