Keďže platnosť aktuálnej stratégie rómskej inklúzie končí v roku 2020, Európska komisia začala pracovať na koncepcii pre nasledujúce obdobie. Táto nová stratégia rómskej inklúzie, ktorá vojde do platnosti v poslednom kvartáli tohto roka, je súčasťou širšieho európskeho rámca sociálnej politiky, ktorej mottom je „Sociálne silná Európa pre spravodlivú transformáciu“.
Panika v súvislosti s koronavírusom zapríčinila zrušenie Rómskeho týždňa plánovaného od 23. marca, rovnako ako ďalších stoviek podujatí organizovaných Európskym parlamentom. Občianska spoločnosť môže ale participovať na tvorbe stratégie rómskej inklúzie prostredníctvom spätnej väzby, ktorú možno Európskej komisii zasielať online do 16. marca 2020.
Metodické vedenie členským štátom v oblasti tvorby národných stratégií malo byť práve hlavnou témou Rómskeho týždňa v Európskom parlamente, ktorý bol odvolaný v dôsledku bezpečnostných opatrení súvisiacich s epidémiou koronavírusu. Že sú európsky rámec aj národné stratégie nevyhnutné, potvrdil aj nedávny výskum, podľa ktorého milióny Rómov v Európe naďalej čelia sociálnemu vylúčeniu, v niektorých prípadoch až abnormálneho rozsahu.
Podľa priebežného vyhodnocovania Európskej stratégie rómskej inklúzie poskytovať vedenie členským štátom prostredníctvom tohto metodického rámca má zmysel aj naďalej, pretože je zrejmé, že bez neho sú záležitosti Rómov pri tvorbe nových sociálnych politík marginalizované. Európska únia prostredníctvom rámca vyvíja na členské štáty určitý tlak a ak by základné parametre sociálnej politiky zamerané na záležitosti Rómov neboli takto explicitne formulované, mnoho krajín by zrejme necítilo potrebu tvoriť vlastnú národnú stratégiu.
Minulá európska stratégia vytýčila zvýšenie ekonomickej participácie Rómov, najväčšej minoritnej skupiny v Európe, ako kľúčovú oblasť. Tento cieľ zostáva prioritou aj naďalej.
Ďalšou kľúčovou oblasťou v pripravovanej koncepcii stratégie je rovnoprávnosť Rómov. Európska komisia očakáva spätnú väzbu aj od ďalších európskych inštitúcií a medzinárodných organizácií, ktoré sídlia v členských alebo nástupníckych štátoch.
Zo 705 členov Európskeho parlamentu sa traja poslanci otvorene hlásia k rómskej národnosti: Romeo Franz z Nemecka (Zelení / EFA), Lívia Járóka z Maďarska (EPP), a prvý slovenský rómsky europoslanec Peter Pollák (EPP).
Doterajšia spätná väzba na stratégiu
Iulius Rostas, hosťujúci profesor na katedre Rómskych štúdií na Stredoeurópskej univerzite volá po zmene paradigmy, na základe ktorej bola vystavaná súčasná stratégia inklúzie Rómov. Vo svojej novej knihe Úloha pre Sizyfa: Prečo sú európskej rómske stratégie neúspešné? (v origináli: A Task for Sisyphus: Why Europe 's Roma Policies Fail), Rostas argumentuje, že pre to, aby sa Rómovia mohli podieľať na tvorbe politík, ktoré ich ovplyvňujú, či sú na nich priamo zamerané, je politická participácia zásadná.
Podľa jeho mienky, dlhá história exklúzie a silne negatívne postoje, ktoré stále väčšina spoločnosti voči Rómom zaujíma, legitimizujú potrebu obhajovať kolektívne záujmy, ku ktorých reprezentácii je nutné vyvinúť efektívne mechanizmy. Výskum potvrdil, že sa politické strany vyhýbajú začleneniu záujmov Rómov do svojich politických programov kvôli nepopulárnemu statusu tejto menšiny.
Medzinárodná občianske organizácie ako napr. Sieť európskych rómskych občianskych organizácií (the European Roma Grassroots Organizations network) sa usilujú o to, aby metodický rámec novej európskej stratégie bol postavený na dôkladnom pochopení role anticigánizmu v otázke vyčleňovanie Rómov.
Nedávny prieskum uskutočnený združením Rómsky občiansky monitorovací projekt (the Roma Civil Monitor project) zistil, že v členských krajinách s najpočetnejšími rómskymi populáciami - Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko alebo Slovensko - nenesú politici za neúspech stratégie rómskej inklúzie žiadnu či iba minimálnu politickú zodpovednosť. Súvisiacim činiteľom za týmto nedostatkom politickej zodpovednosti je aj skutočnosť, že voliči nevnímajú rómsku inklúziu ako prospešnú.
Rómovia a ich spojenci tak čelia výzve, ako spoločnosť presvedčiť o opaku. Napríklad na Slovensku organizácie občianskej spoločnosti reportujú, že kým politické dokumenty propagujú inklúziu sociálne a ekonomicky znevýhodnených občanov, v praxi pretrváva segregované školstvo na etnickom základe.
Táto prax tiež bola dôvodom, na základe ktorého komisia so Slovenskom začala konanie vo veci neplnenia záväzkov. Je viac než pravdepodobné, že ak by sa desegregované školstvo stalo politickou prioritou v tých členských štátoch, ktorých sa tento problém týka, tak by sa to odrazilo na dosiahnutej úrovni vzdelania.
Podobne organizácie občianskej spoločnosti v Českej republike vláde opakovane odporúčajú, aby investovali do rozvíjania pedagogických zručností, tak aby budúci aj súčasní pedagógovia boli schopní slúžiť rôznym komunitám a podieľali sa na desegregácii školstva. Podľa ich názoru, školy, ktoré nie sú schopné zabezpečiť rómskym deťom také podmienky, aké majú ich nerómski vrstovníci, a ktoré tak neplnia svoju úlohu prípravného stupňa na stredné školy, by mali byť zatvorené.
Ako možno Sizyfovi pomôcť
Minuloročná správa Európskej komisie o pokroku implementácie rómskej inklúzie v členských štátoch prezentovaná Rade Európy a Európskemu parlamentu bola založená na informáciách poskytnutých politickými orgánmi, ale aj odbornými konzultantmi, zástupcami občianskej spoločnosti a Agentúrou Európskej únie pre základné práva. Niektoré štáty informovali, že témy rómska inklúzia a nediskriminácia boli novo zahrnuté do národných školských osnov a stali sa súčasťou pedagogického vzdelania.
Štáty ďalej identifikovali ako prekážku brániacu rómskej inklúzii vo vzdelávaní nedostatočnú či problematickú kooperáciu medzi zodpovednými subjektmi. Záverom správa zdôraznila, že cestou k získaniu verejnej podpory pre inkluzívne vzdelávanie je rozširovanie povedomia o jeho dôležitosti.
Zdroj: Romea.cz
Text bol pôvodne publikovaný v angličtine pre spravodajský server EUobserver.
Gwendolyn Albert, preložila Nikola Ludlová