Ikonu Nežnej revolúcie netreba snáď nikomu predstavovať. Ale patrí sa: Fedor Gál, zakladateľ VPN, kľúčová osobnosť Novembra 89, sociológ, prognostik, spisovateľ, publicista, vydavateľ, dokumentarista, priateľ Rómov a všetkých utláčaných, výnimočne múdry a dobrý človek. Neúnavný bojovník za demokraciu poskytol Rómskej tlačovej agentúre Romata exkluzívny predvolebný rozhovor.
Fedor, ako sa máš?
Ako sa mám? Starnem...zabúdam...Trošku hekticky teraz, lebo voľby a iné veci sa teraz dejú v Bratislave. Ale v podstate štandard.
Aký je tvoj osobný názor, ako to celé dopadne, čo sa týka volieb, čo sa týka toho, že konečne je možno, snáď opäť čas na zmenu na Slovensku?
Nepochybujem o tom, že zmena bude, nemám pochybnosti o tom, že vláda Smeru a SNS končí. Nemám pochybnosti o tom, že slovenskí fašisti, Kotlebovci sa nedostanú k výkonnej moci. Moje pochybnosti spočívajú v tom, že neviem, ako sa súčasná opozícia, až sa ocitne vo vláde, bude schopná dohodnúť na kľúčových veciach. Mám isté pochybnosti o tom, či Igor Matovič, ktorý má obrovskú zásluhu na tých všetkých korupčných kauzách, ktoré otvoril on, ako sa bude správať ako líder silnej parlamentnej, možno s veľkou pravdepodobnosťou víťaznej strany. Ako sa bude správať pod ťarchou zodpovednosti, ktorá naňho padne. Hlavne však: nemyslím si vôbec, že deň po voľbách si môžeme hodiť šlofíka, alebo otvoriť fľašu. Pretože všetko iba začne...všetko iba začne a je to príležitosť, je to šanca a ak ju slovenskí ľudia nevyužijú, ak ju nová politická reprezentácia nevyužije, tak si myslím, že to na dlhý čas bude stratená hra.
Je teda na Slovensku pomerne silná garnitúra, ktorá chce vyhrať voľby, má určité vízie, plány, programy...Je, Fedor, momentálne na Slovensku snáď taká podobná situácia, ako bola možno v roku 98, že treba naozaj tú zásadnú zmenu?
V 98. roku bola situácia podobná práve a iba v tom, že bolo treba zásadnú zmenu realizovať. Ale iné, úplne iné sú problémy, ktoré treba dnes riešiť. V 98. roku bol jediný cieľ celého toho veľkého občianskeho vzopätia a to bolo zbaviť sa mečiarizmu. A dnes je tých problémov podstatne viac, od migrácie, cez klimatické zmeny...cez obrovskú korupciu a aj veľkú neistotu v tom, kam vlastne patríme. Či do spoločenstva európskych štátov, alebo kamsi na východ. V 98. roku zďaleka nemali taký vplyv agentúry, dezinformácie a dezinformačné portály na internete, ako majú dnes. A vlastne ani tých ľudí, ktorí boli navzájom rozhádaní, rozoštvaní a tá spoločnosť bola rozdelená na mnoho záujmových a všelijakých skupín, no nebolo to také v deväťdesiatom ôsmom. Takže je čo riešiť, tých dnes ešte opozičných strán je dosť, majú rozmanité záujmy a bude to dlhá cesta. Ja sa skôr bojím toho, aby ľudia nečakali, že začne padať manna z neba na druhý deň po voľbách. Pretože ani za dva roky nebude padať, ani za tri...nebude padať nikdy. Je to dlhá, dlhá cesta a svet je omnoho neistejší, ako bol v 98. roku.
A podstatne zložitejší...ako si vravel o tej manne nebeskej, je to asi celé o tom, že ak sa to podarí a ak vyhrajú na Slovensku demokratické strany, tak budú musieť najprv naprávať všetky tie nonsensy a všetky tie – slušne nazvané – chybne nastavené procesy a rozhodnutia odchádzajúcej garnitúry. Prakticky to znamená že minimálne dva roky budú škrtiť rozpočet, naprávať čo treba a ľudia budú nespokojní. Ale toto je zrejme ten čas, keď tá zmena – a bude ťažká – musí nastať a ľudia musia vydržať. Je to tak, alebo sa mýlim?
Áno, je to tak, ale povedal si A a ja dopoviem aj B: ja to vidím v Čechách, Poľsku, Maďarsku...nebude to len vláda, parlament a výkonná moc, ktorá bude mať čo naprávať. Treba motivovať ľudí na Slovensku k tomu, čomu sa hovorí občianska spoločnosť, aby proste neprestali. Nie je možné, aby si ľudia povedali: tak, dosiahli sme to, čo sme chceli a ide sa búvať. Nemá kto iný, ako občania kontrolovať moc, nemá kto iný dozerať na to, aby sa plnili sľuby a záväzky. A to naozaj nestačí raz za 4 roky alebo za nejaký čas ísť k urnám. Čiže ja dúfam, dúfam a dúfam, že občania Slovenskej republiky nebudú pod paľbou a vytrvajú. V Čechách sú nenávidené neziskovky, mimovládky, Milión chvíľok pre demokraciu...v Maďarsku, Poľsku sú považovaní za nepriateľov. Nemali by teda prestať ani na Slovensku byť aktívni. Keď už nebude tá agenda taká, že Fico, Kaliňák, Kočner, tak mala by byť aspoň taká, že ľudia na okraji spoločnosti, ľudia, ktorí potrebujú pomoc, menšiny, subkultúry...proste starať sa o to, o čo sa občianska spoločnosť stará vo všetkých rozvinutých demokraciách. Teda o ľudí, ktorí pomoc potrebujú a štát na nich nedosiahne, alebo nechce dosiahnuť.
Fedor, je o tebe verejne známe, že si priateľ Rómov. Prvá kniha, ktorú si vydal vo svojom vydavateľstve, bola o rómskom holokauste. Ako morálna autorita, ale v mnohých konkrétnych prípadoch aj ako akčný aktivista pomáhaš aj Rómom, ako sa len dá. Budem trošku osobnejší: tvoj pôvod je všeobecne známy nielen na Slovensku, v Čechách, Európe. Nedávno si sa vyjadril, že Rómovia sú tí, ktorí dnes nesú tú žltú hviezdu. Vieš to podrobnejšie vysvetliť?
Pozri sa, skoro celá moja rodina zahynula počas holokaustu, ja som sa narodil v Terezíne. A každému, kto holokaust prežil, sa o tom ťažko hovorí, ak vôbec hovorí. Ale mnohí, čo prežili, hovorili. U Rómov však prežíva strach dodnes. Sú proste viac viditeľní a zlíznu to, kľudne aj rovno na ulici. Pre nich je veľmi ťažké nejako sa dostať do akceptácie majoritnou spoločnosťou. To, čo Židov a Rómov vždy spájalo a spája, je to, že museli vždy žiť na okraji spoločnosti a vždy to obe tieto skupiny schytali. Vždy vtedy, keď sa majorita cítila ohrozená. Intenzívne ale vnímam to, že Rómovia dnes sú a aj boli pod väčšou paľbou, ako Židia. Tak preto tú hviezdu nosia za nás dodnes.
Hovorí sa, že tí bigotní ľudia sa delia na dve skupiny: keď ktosi z tej prvej stretne niekoho z druhej strany a je nejako osvietený, prezrie, tak si povie že áno, robil som chybu po celý život...a ten z tej druhej skupiny sa bude tak potuteľne usmievať, ale keď na to príde, tak povie že dcéru ja veru za toho Cigáňa, alebo Žida nevydám...V čom je problém, že všetky marginalizované skupiny na okraji sú vnímané takto predsudkovo?
Ale to predsa súvisí s prirodzenosťou človeka...pretože človek zo svojej prirodzenosti vníma čokoľvek, čo je iné, ako vlastné ohrozenie. A potom už len dodáva prívlastky a rôzne floskule k tomu, prečo inakosť vníma s nenávisťou, averziou, animozitami, nepriateľsky. Raz tvrdí, že tí ľudia sú leniví a on maká a prečo by mal zo svojich príjmov podporovať lenivé a nepracujúce skupiny ľudí. Inokedy hovorí, že sú príliš pracovití a pripravujú ho o prácu. Alebo inokedy tvrdí, že neveria v to, čomu on verí a považuje to za pravdu pravdúcu...mohol by som vymenovať tých dôvodov viac, ale väčšinou je to prejav jeho vnútornej neistoty, jeho vnútorného strachu, jeho vnútornej nezakotvenosti. Človek, ktorý je nesebavedomý, nezakotvený, ustráchaný hľadá príčiny svojich osobných trablov mimo seba. Mimo seba a najjednoduchšie je ukázať prstom na tých, čo sú slabší, na vydedencov, ľudí na okraji...Pretože od nich sa nemusí obávať, že dostane po držke, od nich sa nemusí obávať organizovaného odporu, od nich sa proste nemusí obávať atakďalej atakďalej...čiže takto to je. Ale my sme predsa ľudia aj od toho, aby sme to nejako dokázali spracovať. Veď vieš, hlásať kresťanskú vieru, ktorej súčasťou je aj láska k blížnemu a chovať sa k akejkoľvek skupine ľudí proste hnusne, tak potom čo som to za kresťana? No a Slováci zvyknú skloňovať, taký Harabin a kotlebovci zvlášť, svoju slovenskosť a svoju kresťanskú vieru...tak teda toto je falošná identita, to sú falošné floskule a nie je to pravda. Čiže nemyslím si, že animozity medzi ľuďmi zmiznú z povrchu zemského, ale existuje demarkačná čiara, ktorá keď sa prekročí, tak nastupuje násilie. No a to predsa nemôžeme dopustiť.
Fedor, sme tesne pred parlamentnými voľbami a možno je dôležité pripomenúť jeden dôležitý historický fakt. A teda že VPN dala v prvých slobodných voľbách po Novembri 89 priestor na kandidátke aj Rómom a podarilo sa im dokonca dostať aj do federálneho parlamentu...No a predpokladajme, že ich volili aj Rómovia. Myslíš si, že je teraz po 30-ich rokoch opäť čas aj na to, aby Rómky a Rómovia boli viditeľnejší aj v politike, v správe vecí verejných? Pretože aj na Slovensku existuje niečo také, čo sa nazýva rómske strany, ale nemá to prakticky žiaden výtlak. Naopak, možno je úplne iná cesta a niekoľko viditeľných rómskych lídrov kandiduje z celkom zaujímavých miest na kandidátkach relevantných politických strán. Máš tiež pocit, že by bolo aj celkom fajn, keby rómske etnikum opäť ukázalo, že je tu a išlo aj k urnám?
No ten čas určite nie je preč. Naopak, keď tí rómski lídri v prvých slobodných voľbách vystrelili z takmer nuly až do federálneho parlamentu, tak by sa aj teraz patrilo, aby sa aj Rómovia usilovali o politický angažmán. Myslím tým ale aj tam, kde žijú. V miestnej štátnej správe, samospráve, zdola. Osobne si ale myslím, že rómskej komunite môže uškodiť, keď bude zakladať vlastné politické zoskupenia. Pretože nikdy nemôžu prekročiť percento, ktoré je určené ich početnosťou, proste ich zastúpením v spoločnosti. A je to aj istý prejav vlastnej akejsi sebadeštrukcie, ako keby prijímali vlastnú ostrakizáciu a diskrimináciu dobrovoľne. Naopak, mali by sa stať súčasťou politickej scény na Slovensku v rámci politických strán, ktoré sú blízke ich srdcu. Mali by sa vyhýbať ako čert krížu stranám, ktoré sú nacionalistické, xenofóbne, fašistické, alebo ktoré majú maslo za ušami. Nemali by si všímať to, čo sľubujú lídri v kampaniach, mali by ísť s vlastnou agendou do hry. A s vlastnou iniciatívou. Ja pochybujem, že by ich nejaká rozumná demokratická strana odmietla. Pretože chytrých, vzdelaných, pripravených ľudí je v rómskej komunite habadej. Tak teda, Rómovia a Rómky, choďte do toho, lebo iná cesta nie je. Ale choďte do toho spôsobom, ktorý vás dovedie až tam, kde chcete ovplyvňovať veci verejné. A to nie sú rómske politické strany. To sme zažili, oni majú šancu snáď vtedy, keď ich niekto zoberie do koalície. Ale to je minimálna šanca.
Toto adresujem rómskej komunite: viete, myslím si, že viete presne, koho nevoliť. Nevoliť fašistov, pretože máte skúsenosť. Nevoliť ľudí, ktorí vám sľubovali a nesplnili. Nevoliť ľudí, ktorí vás odsúvajú niekam do kúta a nemajú vás radi. A budete mať možno trošku problém, koho voliť, pretože tých demokratických strán ide do volieb niekoľko. Tak vyberte si podľa vlastného gusta, ale choďte voliť. A keď už hovorím, tak ja som volil poštou z Prahy Andreja Kisku. Je to milý človek, bol to výborný prezident, prvý výborný, odkedy existuje samostatná Slovenská republika. A to, že nevystupuje v médiách ako klaun, alebo ako nejaký šoumen, tým sa nenechajte pomýliť. To nehovorí o jeho charaktere a o jeho srdci nič. Ale ako som povedal, voľte koho chcete. Len nie hajzlov.
Za rozhovor srdečne poďakoval Ján Schneider
Foto, kamera: autor