Rómska tlačová agentúra Romata prináša text Vlada Rafaela, šéfa organizácie EDU Roma, oceňovaného a už aj oceňujúceho rómskeho aktivistu, publicistu a pedagóga. Text vyšiel v decembrovom čísle českého magazínu Romano voďi, ktorý vydáva Romea.cz. Zverejňujeme ho preto, že je výsostne aktuálny práve v tomto predvolebnom čase.
Vo voľbách do obecných samospráv v roku 2018 sme si na Slovensku zvolili viac ako 45 rómskych starostov a cez 500 poslancov obecných zastupiteľstiev. V tomto smere ide určite o európsky unikát, problémom však naďalej zostáva, pretože tento pozitívny trend ešte tak celkom nedorazil do najvyšších poschodí národnej politiky. Rómovia by, rovnako tak ako ostatné menšiny, mali nepochybne mať svoje zastúpenie aj vo vysokej politike. Dodnes mi však tento naratív vyznieva skôr ako výčitky alebo politická požiadavka, menej potom už ako osobná výzva.
Napriek tomu je v posledných rokoch na Slovensku poznať zvýšený záujem zo strany vzdelaných Rómov aj o miesta vo vysokej politike. Do marcových volieb v roku 2016 kandidovalo prvýkrát v histórii Slovenska najviac Rómov (10 kandidátov) na kandidátkach etablovaných majoritných politických strán. Počet rómskych kandidátov bude v nadchádzajúcich februárových voľbách o niečo nižší. Stále sú však aj takí, ktorí by opäť radi kandidovali aj za strany, ktoré kopírujú 90. roky a sú definované na etnickom princípe. Dlhodobý problém takýchto strán je okrem iného aj zlá finančná situácia. Niektoré z nich preto ani tieto voľby nechceli riskovať a ostatne ani tentoraz nezložili predvolebnú kauciu v hodnote 17 tisíc Eur, ktorá by sa im po voľbách - ak by dosiahli aspoň 2% preferenčných hlasov - následne vrátila.
Domnievam sa, že nasledujúce parlamentné voľby na Slovensku by už nemuseli byť len o tom, či sme alebo nie sme schopní a vlastne aj ochotní zvoliť si do parlamentu rómskeho zástupcu. Na túto otázku napokon dokázali Slováci odpovedať už v roku 2012, kedy si prvýkrát po rozdelení Československa do parlamentu zvolili poslanca rómskej národnosti - Petra Polláka za stranu OĽaNO. Vo voľbách 2016 Pollák už neuspel, ale nahradil ho v parlamente ďalší poslanec rómskej národnosti - Štefan Vavrek zo strany Most-Híd. Pollák si musel tri roky oddýchnuť na to, aby ho v roku 2019 poslali jeho voliči v eurovoľbách až do Európskeho parlamentu.
Jednou z hlavných otázok týchto volieb preto je, čo má vlastne vstup Rómov do vysokej politiky priniesť. Čo od toho všetkého vlastne očakávame? Politická angažovanosť niektorých kandidátov zatiaľ prezradila, že Rómov často chceme vidieť ako pozitívne politické vzory. Lenže, naozaj to stačí? Ak vezmeme do úvahy čisto etnický kontext tohto naratívu, môžeme dôjsť k presvedčeniu, že zastúpenie Rómov vo vysokej politike dokáže priniesť pre chudobné deti a mládež v osadách a na okrajoch pozitívne vzory. Fajn, to je ten lepší prípad.
Iné je, keď pre väčšinovú spoločnosť takéto "vzory" utvrdzujú skôr stereotyp o lenivosti Rómov a súčasne posilňujú jej presvedčenie o tom, že keď na sebe Rómovia "zapracujú", majú predsa rovnaké šance (tak ako ostatní) dostať sa až na pomyselný vrchol. Akákoľvek diskusia o tom, že niektorí jednotlivci "na vrchole" sú na ňom dnes i napriek predsudkom, rasizmu a mnohým iným úskaliam a bariéram, ktorým ako Rómovia musia každý deň čeliť, tu potom stráca zmysel. Uvedomujem si, že je ťažké uniknúť stigmatizácii akýchsi "verejnoprospešných vzorov" a pozitívnych predsudkov, ale myslím si, že sa s tým dá v politickom priestore cielene pracovať.
Rád by som čiastočne parafrázoval koncept "šedej zóny" českej sociologičky a disidentky Jiřiny Šiklovej, ktorá ním ohraničila priestor pre väčšinu bežných ľudí v komunistickom Československu, ktorí v dôsledku normalizácie stratili záujem o vtedajšiu gerontokratickú politiku: sledujem, že Rómovia na Slovensku symbolicky vystúpili z pomyselnej " šedej zóny "až v poslednej dekáde, kedy sa ich nechuť a nezáujem o politiku - ako niečo cudzieho, nezaujímavého a často namiereného proti nim - začali meniť v aktívny prístup. Najprv na lokálnej úrovni a dnes postupne aj na tej národnej. Rovnako tak môže platiť, že podobne ako pre väčšinu ľudí v "šedej zóne" v komunistickom Československu boli referenčnou skupinou disidenti, pre nás by to mohli byť v súčasnosti nastupujúci politickí rebeli, ktorí odmietli byť obeťami témy.
Áno, vystúpili sme z "šedej zóny". Viac sa politicky angažujeme a viac nad politikou premýšľame. Lenže to nestačí. Slovensko dnes stojí pred zlomovými parlamentnými voľbami a do politických strán našťastie prichádzajú aj noví rómski kandidáti. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sledujem posun v tom, že mnohí z nich sú už vyzreté osobnosti a majú veľa praktických skúseností a jasnú predstavu, čo chcú dosiahnuť. V nasledujúcich rokoch sa teda dozvieme, či bude mať každá moderná politická strana na svojej kandidátke naďalej len "svojho Róma", alebo naopak, či rómski politici z najvyšších politických miest začnú sebavedome tvoriť a navrhovať účinné riešenia aj pre ľudí žijúcich na okraji spoločnosti.
Zdroj: Romea.cz