Prelom rokov je zrejme pre všetky národy a aj kultúry magický. Všetky rituály a tradície spájajúce sa s odchádzajúcim starým a prichádzajúcim novým rokom sú v princípe rovnaké: rozlúčka a vítanie. Bilancovanie, predsavzatia, želania. Ale aj poriadny „bengál“, bengálske ohne, ohňostroje. Rómovia majú na Silvestra – phuro džives, teda starý deň a na Nový rok – Nevo berš vlastné magické rituály. Teda na Slovensku skôr už len mali, pretože nepredpokladáme, že sa ešte niekde praktizujú.
Pôvod magických rómskych rituálov sa etnológovia a historici snažia nájsť aj v pôvode samotného národa Rómov. V dozvukoch indickej mytológie, konkrétne z oblasti pravlasti Rómov, štátov Bihár, severozápadný Pandžáb a zrejme aj Rádžastán. Ale aj v tom, čo za stáročia kočovania po celom svete Rómovia prevzali z iných kultúr. A určite aj v „cigánskej duši“. Clivej, citlivej, veselej, nespútanej, spontánnej, premenlivej ako aprílový vietor vo vlasoch. Mágia, povery a rituály ale vždy vychádzajú z duchovna. Zo základného vnímania sveta, možno svetov, a večného boja dobra a zla v nich.
Devla, Benk a mulovia
To, čo mnohí nerómovia nedokážu prehryznúť a akceptovať, je hlboká Rómska viera. Nie v zmysle konfesionálnom, ale čistom, priam duchovnom. Devla je pre Rómov jednoducho pomenovanie Boha, ktoré nie je špeciálne definované. Je to proste najvyššia bytosť, zosobňujúca dobro a svetlo. Majú k nemu až infantilne úprimný vzťah, v ktorom nepoznajú strach. Nuž a etnológovia, lingvistici, romológovia ale aj teológovia sa budú zrejme ešte dlho sporiť o tom, či je Devla božským zosobnením svetla nebeského slnka, alebo mesiaca.
Protikladom, nepriateľom Devlu vzbudzujúcim u Rómov strach, je Benk. Diabol v ponímaní čertovského pokušiteľa. Zrejme najznámejšími aj medzi nerómami sú však mulovia, teda duchovia zomrelých. S nimi sú zviazané najmä mnohé rituály súvisiace so smrťou a vyprevádzaním zosnulých. Viera v mulov nie je u Rómov len súčasťou príbehov, rozprávok či legiend. Je živá, rýdza a zrejme ani dnes žiadneho Róma nepresvedčíte, že mulovia neexistujú.
Magický mesiac
Traduje sa, že mesiac mali starí Cigáni radšej, ako slnko. Na prelome rokov sa zvykli dívať na mesiac a podľa obrazov, ktoré videli, veštili, aký bude nadchádzajúci rok. Či šťastný, alebo nešťastný. Mesiac má na prelome rokov podľa Rómskych legiend čarovnú moc. Ak bol v nove, muži vychádzali von a s odkrytými hlavami sa klaňali novému mesiacu. Niesli so sebou vedrá s vodou a v nich drobné mince. Verili, že ako mesiac bude rásť, bude rozmnožovať ich bohatstvo. Starí Rómovia znalí starých legiend, povier a mýtov nabádali svoje deti, aby pred Mesiacom, Slnkom, Hviezdami a Vetrom po celý rok nehrešili a nehovorili hrubo. Pretože sú to živé bytosti s obrovskou silou. A keby pred nimi človek nemal úctu, mohli by ho zničiť.
Ján Schneider
Foto: Slovenské národné múzeum, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku