Sú Karačoňa – rómske Vianoce iné ako nerómske? Ani veľmi nie. Je to najmä o stretávaní rodiny, radosti pre deti, darčekoch a hojnosti jedla a pitia. V minulosti boli totiž Rómovia kdekoľvek, kam prikočovali, alebo kde sa usídlili, čo sa sviatkov týka mimoriadne adaptabilný národ. Aj na Slovensku teda Rómovia uznávali a aj uznávajú cirkevné a iné sviatky, ktoré prevzali od pôvodného, domáceho obyvateľstva. Vianoce nevynímajúc. Traduje sa však, že rómske Vianoce sú veselšie, radostnejšie, ako nerómske. V každom prípade vzhľadom na pôvod Rómov nečakajme, že si z Indie priniesli do Európy jedinečné, čisto rómske vianočné tradície.
Rómovia teda preberali prvky kalendárnych obyčajov viažúcich sa k Vianociam z majoritného nerómskeho prostredia. Išlo predovšetkým o zvyky ktoré mali zabezpečiť pre rodinu a jej členov zdravie, prosperitu či ochranu pred zlými silami. Aj v rómskom prostredí sa pripravovali a konzumovali tradíciou ustálené druhy obradových jedál a podávali sa na slávnostne pripravenom stole. Ide ale o jedlá prevzaté z nerómskeho prostredia a upravené v zmysle vlastných tradícií. Existovali však rozdiely regionálne, ako aj rozdiely vyplývajúce z rôznych tradícií odovzdávaných v rámci rôznych subetnických skupín, inak sa slávili Vianoce na vidieku, inak v meste. Dôležitá bola rodinná súdržnosť, to že rodina bola počas týchto sviatkov spolu a s láskou a úctou sa spomínalo aj na zomrelých členov rodiny. Rómski hudobníci chodili ešte v druhej polovici 20. storočia vinšovať do nerómskych rodín, niekedy chodili hrávať aj k slávnostnej večeri.
Podľa ďalších etnografických zdrojov väčšina rómskych rodín slávi dnes vianočné sviatky najmä slávnostným jedlom a pitím, veselím a tancom. Väčšina rodín prijala vianočné zvyky od svojich predkov, v rómskych rodinách sa takto tradujú zvyky, prebraté v minulosti od slovenského obyvateľstva, väčšinou bez poznania ich obsahu a posolstva. V minulosti však vraj väčšina Rómov z osád zvyky pôvodných, slovenských obyvateľov neprijala a slávila Vianoce svojsky. V mnohých prípadoch – najmä tí najstarší a aj najchudobnejší - Vianoce neslávili vôbec.
Ako teda vyzerali „tradičné“ rómske Vianoce v minulosti?
Centrom vianočných osláv bol vždy Štedrý večer. Rodina sa zhromaždila okolo stola alebo na zemi a skôr, než sa začalo hodovať, vošiel dovnútra najstarší muž rodiny. Ten „vinšoval“ všetkým ustálenou rómskou formulou všetko najlepšie, zdravie, šťastie, veľa detí a peňazí a hlavne to, aby budúci rok bol pre všetkých lepší, než predchádzajúci. Potom si so všetkými pripil a až po prípitku mohla rodina začať jesť a piť. Na Štedrý večer zvykla rómska mládež vinšovať a spievať koledy domácemu, nerómskemu obyvateľstvu. Boli prestrojení, spievali a hrali hru „o jasličkách a gubášovi“. Dospelí rómski hudobníci tiež chodievali na Štedrý večer po niektorých nerómskych rodinách vinšovať a hrať k večeri. Miestni obyvatelia čakali na Rómov počas sviatkov ako na magických sprostredkovateľov šťastia. Rómovia ale v týchto zvykoch videli najmä vítanú zárobkovú činnosť a neprikladali im náboženský, alebo poverčivý význam. Druhý sviatok vianočný – aver džives, teda „druhý deň“ pokračovala od obeda zábava ďalej a trvala až do sv. Štefana, teda trito džives – tretí deň.
Rómskej mágii na Silvestra – phuro džives, teda starý deň a na Nový rok – Nevo berš sa budeme venovať v samostatnom článku.
Máme intenzívny pocit, že keby sme dnes zavítali do akejkoľvek rómskej rodiny, Štedrý večer zrejme bude typicky slovenský: slávnostná večera, rozbaľovanie darčekov a Tri oriešky alebo Perinbaba v telke, prípadne výlet na polnočnú omšu. Nie pre konfesionálne rituály, ale kvôli atmosfére.
Mangav tumenge rajkani Karačoňa the but bacht. Krásne prežitie vianočných sviatkov praje
redakcia Rómskej tlačovej agentúry Romata!
Ján Strkáč, Ján Schneider, Patrik Banga a Lukáš Milan