Dvadsaťjeden autorov sa inšpirovalo tradovanými príbehmi, osobnými zážitkami a vlastnou predstavivosťou a prispelo na výzvu vydavateľstva Kher do spoločnej zbierky O mulo! Povídky o duchách zemřelých. Česko-rómsko-slovenskú zbierku dopĺňajú ilustrácie Martina Zacha. Slávnostný krst bude už v piatok 13. decembra v Prahe.
Historky o muloch, duchoch mŕtvych, odrážajú duchovný svet Rómov a ich vieru v posmrtný život. Medzi Rómami sa stále bežne rozprávajú a plnia dôležitú sociálnu a kultúrnu funkciu.
"Autori tejto zbierky pochádzajú z rôznych sociálnych vrstiev, sú medzi nimi študenti, ženy v domácnosti, penzisti, zamestnanci štátnej správy, ale jedno majú spoločné so všetkými Rómami - vieru v mulov," hovorí editorka knihy Karolína Ryvolová. "Svojimi príspevkami, ktoré zaslali bez nároku na honorár, nám dokázali, že tradícia rozprávania duchárskych príbehov spojených so smrťou a umieraním je stále živá a snáď v každej rodine sa taký príbeh odovzdáva," dodáva riaditeľka vydavateľstva Radka Patočková a upozorňuje na postreh Saši Uhlové, autorky doslovu, že na mulov veria aj vzdelaní a úplne integrovaní Rómovia.
"Rómovia si stále veľmi zakladajú na prejavení úcty zomrelým, na správnej rozlúčke so svojimi blízkymi. Napríklad vartovanie je späté s radom rituálov, niekedy hraničiacich s magickými praktikami, v ktorých je vždy prítomná viera vo vyššiu moc," upozorňuje Eva Danišová, autorka predslovu a jednej z poviedok. Spoločným menovateľom príbehov o muloch, takzvaných hororiek, je podľa nej presvedčenie, že mŕtvi s nami môžu komunikovať, varovať nás rovnako ako nás priviesť do záhuby a zjavovať sa v rôznych podobách našich zosnulých príbuzných a známych.
Na tohtoročnú májovú otvorenú literárnu výzvu vydavateľstva Kher zareagovalo mnoho skúsených i začínajúcich autorov, ktorí tak dokazujú, že rómska literatúra je po rokoch útlmu opäť na vzostupe. Editorky nakoniec do knihy zaradili poviedky dvadsiatich rómskych autorov - sú nimi Nikola Beljajevová, Eva Danišová, Monika Duždová, Irena Eliášová, Olga Fečová, Ilona Ferková, Erika Godlová, Jana Hejkrlíková, Jan Horváth, Brigita Horváthová, Judita Horváthová, Rena Horvátová, Dana Hrušková , Mária Husova, Iveta Kokyová, Renata Kováčová, Eva Kropiwnicki, Stanislava Miková, Stanislava Ondová, Květa Podhradská - a Daniela Obšasníková, ktorá nie je etnickou Rómkou, ale medzi Rómami strávila časť svojho detstva.
Kniha je rozdelená do troch oddielov. V prvom nazvanom Verte, neverte autori s duchárskou témou pracovali voľne a spracovali ju do modernej poviedky, aj keď niektorí s čitateľným odkazom na folklórny žáner. Pod titulom druhého oddielu U Rómov sa rozpráva nájde čitateľ často veľmi staré tradované príbehy, ktoré stále medzi Rómami kolujú. Na ich odovzdávanie spomína napríklad jedna z autoriek Eva Kropiwnicki: "Keď som bola malé dievčatko, chodili k nám starí Rómovia a rozprávali nám všelijaké príbehy o mŕtvych. My deti sme ich počúvali s napnutými ušami. Boli to krásne príbehy o tom, že ich videli alebo že sa im zjavovali a niekedy ich aj varovali, aby sa im nič zlé nestalo." Posledná časť Na vlastnej koži obsahuje poviedky založené na autentickom životnom zážitku autorov. "Mojou inšpiráciou boli jednoznačne spomienky na moju babičku a rodičov. Príbeh mohol byť aj fiktívny, ale pre mňa by v tom okamihu stratil na ozajstnosti. A pretože som bola pri úmrtí svojich blízkych, vedela som, že je to presne to, o čo sa chcem s čitateľmi podeliť," vysvetľuje autorka Květa Podhradská svoju voľbu.
Zbierka je súčasne ukážkou pestrosti jazykovej výbavy Rómov. Desať z dvadsiatich autorov zvolilo ako primárny jazyk diela rómčinu - jazyk, do ktorého sa síce narodili, v ktorom vyrástli, počúvali v ňom príbehy, ale počas školskej dochádzky sa neučili jeho pravopis a túto zručnosť museli získať vlastným pričinením. Tieto poviedky Karolína Ryvolová opatrila českým prekladom. Časť autorov použila ako jazyk diela češtinu, tri texty vznikli v slovenčine.
Kniha bola vydaná vďaka grantu Úradu vlády a úspešnej crowdfundingovej kampani na Hithit.cz, ktorú podporilo 205 darcov čiastkou 142 150 Kč a ktorej zámerom bolo tiež rozšíriť povedomie o súčasnej rómskej literatúre. Podporili ju napríklad herci Bára Hrzánová, Jan Cina alebo hudobník Mário Bihári.
Rómsky písaná literatúra na našom území začala vznikať na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia ako súčasť etnoemancipačného hnutia, ktorého vznik umožnili udalosti Pražskej jari. Možnosť slobodne publikovať získali Rómovia až po roku 1989.
Vydanie knihy je čiastočne financované Úradom vlády ČR v rámci programu Európskej charty na podporu regionálnych a menšinových jazykov.
Zdroj: Vydavateľstvo Kher