• 4U Slovensko
  • +421 911 797 207
  • redakcia@romata.sk

Aj v Martine pripomínajú Nežnú revolúciu viacerými podujatiami

V našej krajine je v mestách, obciach ale aj malých dedinkách ohlásených okolo 300 podujatí, venovaných 30. výročiu Nežnej revolúcie. Zahanbiť sa nedali ani v Martine. Séria víkendových akcií vyvrcholí v nedeľu 17. novembra podvečer podujatím Spomienka na november 89.

Dnešok patril v Martine umeniu. Na pešej zóne a aj v Slovenskom komornom divadle je okrem iných podujatí pripravená vernisáž výstavy unikátnych fotografií z novembrových udalostí v roku 1989 v Martine. Spoluorganizátor výstavy, historik Peter Cabadaj sa pre Rómsku tlačovú agentúru Romata vyjadril takto:

„Na úvod treba azda povedať, že nám v Martine v novembri 89 chýbal dokumentátor martinského revolučného pohybu. Síce inštitúcie mali svojich fotografov, ale obavy a strach najmä v prvých revolučných dňoch boli citeľné. Takže chýba nám dokumentácia, ktorá by zachytila celkovú genézu, ako v Martine a Turci vôbec november 89 prebiehal. Napriek tomu máme celistvo zdokumentovanú jednu veľkú akciu. To bola tá, ktorá sa uskutočnila v sobotu 25. novembra a tá je aj predmetom výstavy fotografií ich autora Juraja Antala. Ten vtedy zdokumentoval pamätný míting na Námestí SNP pred vtedajším Priorom. Je to asi jediná celistvá kolekcia, ktorá dokumentuje druhú najväčšiu akciu v novembri 89 v Martine a je z nej zrejmé, v akých podmienkach Juraj Antal fotografoval priebeh tohto mítingu. V dave vidieť zreteľne ľudí, ktorí tam neboli kvôli revolúcii, ktorí mali iné úlohy, iné poslanie...ale bolo tam vidieť u iných ľudí nadšenie, ale aj obavy, či strach. Tie fotografie možno nie sú stopercentne kvalitné, bolo vtedy otrasné počasie, kombinácia snehu, dažďa, mrazu, vetra sa podpísala pod kvalitu fotografií. Ale ten unikátny dokumentárny rozmer a najmä to, že to máme takto zdokumentované, vyváži úplne všetko.“

Unikátne fotografie Juraja Antala majú odo dnes možnosť vidieť Martinčania na pešej zóne a v Slovenskom komornom divadle.

Séria akcií venovaných 30. výročiu Nežnej revolúcie v Martine vyvrcholí v nedeľu na Divadelnom námestí podujatím Spomienka na november 89. My sme sa porozprávali z iniciátorom, jedným z organizátorov a aj účinkujúcich, Tomášom Gulánom.

Rozhodli sme sa ako občania tohto mesta, že pripravíme spomienkovú akciu pri príležitosti 30. výročia Novembra 89. Dali sme sa dohromady ľudia, ktorým záleží na slobode a demokracii a aby zaznel aj ten občiansky hlas, tak sme zvolali verejné občianske zhromaždenie na Divadelné námestie v Martine. Bude sa konať v nedeľu 17. novembra so začiatkom o 17. hodine a vystúpia tam rôzni martinskí umelci. Spomeniem školskú kapelku evanjelického gymnázia za tých najmladších, potom divadelnú kapelu Bendelemtéš, starú folkovú klasiku DeART, mladú eventovú kapelu Surprise. Prisľúbil nám účasť aj Ďurko Hnilica, takže na neho sa veľmi tešíme a na záver by sme to chceli zakončiť tak veľmi veľkolepo: Cantica Collegium Musicum v kompletnej zostave prisľúbili tiež účasť a budú vyvrcholením tohto programu. Celý program bude trvať zhruba dve hodinky a okrem umelcov sa ľuďom prihovoria aj zástupcovia študentskej, učiteľskej, lekárskej, divadelnej aj cirkevnej obce.

Tomáš, je ťažké zorganizovať v Martine takéto podujatie?

V prvom rade ma prekvapilo, že sa toho nechytili tí, ktorí autenticky zažili November tu, priamo v Martine. A keďže nezaznel tento hlas nejako veľmi jasne, tak sme sa rozhodli skôr s takou mladšou partiou. To znamená, že to robím ja ako štyridsiatnik, robia to moji známi a aj nejakí absolventi z nášho gymnázia, ktorí sú aktívni v slovenskom študentskom parlamente. Náročné je to v tom, že je to extra veľa logistiky a treba zabezpečiť aj bezpečnosť, pódium, osvetlenie, ozvučenie, vytelefonovať všetkých účinkujúcich a aj rečníkov. Takže roboty bolo okolo toho naozaj ako na kostole...

Tomáš, napriek všetkému sa vám podarilo akciu pripraviť, aj so zvučnými menami...

Ja by som rád všetkým účinkujúcim veľmi, veľmi pekne poďakoval. Pretože všetci a dohromady to bude vyše 80 ľudí, ak som to správne rátal, tak všetci prisľúbili účasť a všetci budú účinkovať bez nároku na honorár. Taktiež nám pomáhajú dobrovoľníci, viacerí sa ozvali sami, niektorých sme pozháňali v rámci vlastných kruhov, takže je nás tam zhruba 15 organizátorov.

Kto vám ešte pomohol zorganizovať toto podujatie?    

Pomohlo nám mesto Martin tým, že nám zapožičiava mestský stage a mestskú strechu. Takisto Kultúrna scéna Martin dokázala nájsť financie na ozvučenie tejto akcie. Ale keďže tých peniažkov stále bolo málo, tak sme sa obrátili aj na verejnosť, jednotlivcov a aj podnikateľov v tomto meste, zriadili sme transparentný účet, na ktorom sa nám postupne zbierajú peniažky. Občerstvenie a aj branding máme zabezpečené sponzorsky a myslím si, že vďaka všetkým pôjde o kvalitne zabezpečenú, zmysluplnú akciu na úrovni. Takú ľudskú, občiansku aktivitu.

Tomáš, osobná otázka: mal si okolo desať rokov, keď sa diala Nežná revolúcia. Aký je tvoj pocit, postoj ako zástupcu generácie štyridsiatnikov, k odkazu Novembra?   

Ja som bol vtedy šiestak a nejakým zázrakom udrela puberta presne vtedy, čiže veľmi živo si pamätám, ako som chodil na námestie v Bratislave spolu s mojím otcom. A tiež sme štrngali kľúčmi...až tak veľmi som tomu nerozumel, ale hneď ten školský rok sme ako šiestaci založili aj našu žiacku, triednu politickú stranu. Takže veľmi intenzívne sme tým žili, začali sme si normálne cestou do školy kupovať dennú tlač. Plus ja osobne mám takú rodinnú históriu, že po II. Svetovej vojne moja rodina dosť trpela tým režimom. Starý otec a aj rodičia boli dosť limitovaní v tých svojich možnostiach, ktoré mali...

Tomáš, keď som sa rozprával s Fedorom Gálom a aj Milanom Kňažkom, tak obaja páni, ktorí pred 30-imi rokmi boli aktívne pri tom, povedali, že napriek všetkému je čo oslavovať. Je to aj tvoj pocit?   

Myslím si, že je čo oslavovať. Aj keď pre mňa je to aj taká trpká oslava...pretože dúfal by som, že za tri desaťročia ten koncept slobody, občianskych práv a občianskej angažovanosti bude väčší. A korupcia a všetky tie prechmaty politikov nebudú také silné...proste že ten občiansky dozor nad vecami verejnými bude trošku intenzívnejší. My asi nie sme taký národ ako Taliani alebo Francúzi, že hneď vyjdeme a robíme neporiadok v meste...Asi sme takí príliš leniví a preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme si to pripomínali a tento hlas stále zaznieval. Pretože máme síce čo oslavovať, ale tá sloboda je tak drobná, tak krehká, že si treba dávať veľký pozor, aby sme ju nestratili.  

Ján Schneider