Kým ministerstvo pripomína, že kvalita ovzdušia sa zlepšuje, odborník nerozumie, prečo sa do nej neinvestuje viac.
Kvalitu ovzdušia na Slovensku, pred ktorou nedávno varovala Európska environmentálna agentúra, majú podľa ministerstva životného prostredia zlepšiť výmena starých kotlov v domácnostiach, zavedenie nízkoemisných zón alebo sprísnenie limitov pre stredne veľkých znečisťovateľov.
Podľa Daniela Lešinského z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) však ide len o malé kroky vpred. Odborník odporúča napríklad lepšie využívanie eurofondov, zlepšenie monitoringu znečisťujúcich látok a dokončenie plánu na zvýšenie kvality ovzdušia.
Situácia na Slovensku zaujala aj bruselskú mimovládku European Environmental Bureau (EEB). Podľa jej expertky Margherity Tolotto je pozoruhodné, že slovenská vláda na jednej strane organizuje novembrové Európske fórum pre čisté ovzdušie (Clean Air Forum) a na druhej porušuje európsku legislatívu.
Nedostatočný monitoring
Aj keď je Slovensko jednou z 13 členských krajín s nadlimitnou koncentráciou benzo(a)pyrénu (BaP), podľa Lešinského sú v krajine len štyri stanice, ktoré výskyt tejto pravdepodobne rakovinotvornej látky merajú.
Správa EEA tiež Slovensko zaraďuje medzi šesť najhorších krajín v EÚ v koncentrácii prízemného ozónu. „Robí nám vážne problémy a škody na vegetácii, predovšetkým v lesoch a ekosystémoch, kde patríme medzi päť najhorších krajín v EÚ,“ vysvetľuje odborník pre EURACTIV.sk. Meria ho však len 18 staníc. Ďalšiu škodlivú látku, benzén, monitoruje na Slovensku 12 staníc.
„Chýbajú nám desiatky monitorovacích staníc v problémových oblastiach, ktoré by nám umožnili presnú kvantifikáciu zdrojov znečistenia, ako aj regionálneho prenosu, napríklad na úrovni samosprávy“ myslí si Lešinský.
Riešenie: výmena kotlov
Štúdia EEA zaraďuje Slovensko medzi štyri krajiny s najvyššími ročnými hodnotami tuhých prachových častíc PM10 a prvú štvrtinu štátov s najvyššími ročnými hodnotami. Krajina tiež nesplnila záväzok, aby priemer trojročnej expozície jemným prachovým časticiam PM2,5 v rokoch 2015 – 2017 neprekročil úroveň 20 ug/m3.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je pritom bezpečný limit týchto látok polovičný – 10 ug/m3. Najväčším zdrojom PM2,5 a PM10 sú v Európskej únii kúreniská, priemysel a doprava.
Problém priznáva aj envirorezort, verí však v postupné zlepšovanie. Vyhlásil eurofondovú výzvu na výmenu vykurovacích zariadení v obecných budovách a nedávno aj prvú etapu výzvy na výmenu zastaraných kotlov v domácnostiach. Kotly z dotácie by sa do domácností mohli dostať v prvom polroku 2020.
Rezort predpokladá, že vďaka dotácii sa podarí vymeniť približne 10 tisíc zastaraných vykurovacích zariadení. Kotle staršie ako 30 rokov má však podľa ministra životného prostredia odhadom 120 tisíc domácností.
Čítajte viac na:
Zdroj: Euractiv.sk