Irena Biháriová je rómska právnička, aktivistka, žijúca a pôsobiaca v Bratislave. Je zaradená do Galérie Rómskych osobností Múzea kultúry Rómov na Slovensku. Od roku 2009 sa aktívne zapája do spoločenského diania pôsobením v OZ Ľudia proti rasizmu, ktorého je predsedníčkou. V rámci aktivít tohto občianskeho združenia niekoľko rokov poskytovala bezplatnú právnu pomoc obetiam takzvaných „hate crimes“. V roku 2016 bola nominovaná na cenu Roma Spirit, a to za komplexnú angažovanosť v boji proti extrémizmu, za prínos k demýtizácii Rómov prostredníctvom právnych, vzdelávacích a kampaňových aktivít a poradenskej činnosti. Dlhoročne sa špecializuje aj na oblasť trestných činov extrémizmu, vrátane problematiky cyberhate – protiprávnych prejavov nenávisti v online prostredí. Keďže pravidelne publikuje, vystupuje v rôznych médiách a verejne sa zastáva ľudskoprávneho postavenia Rómov, býva s nenávistnými postojmi aj osobne konfrontovaná. Irena Biháriová je podpredsedníčkou Výboru pre predchádzanie rasizmu a extrémizmu v gescii Ministerstva vnútre SR.
V čom spočívala vaša aktívna práca v oblasti právnej pomoci obetiam trestných činov z radov Rómov?
Organizácia Ľudia proti rasizmu už pred desiatimi rokmi bola lídrom v oblasti boja proti extrémizmu a chránila obete trestných činov, ktorými boli v našej praxi najčastejšie práve Rómovia. Moja práca spočívala v tom, že som jednak obetiam takýchto skutkov poskytovala právne poradenstvo, v niektorých prípadoch som priamo s nimi chodila k právnym úkonom, pomáhala som im spisovať aj podnety v prípadoch diskriminácie. Okrem toho som sa venovala aj analýze trestnej legislatívy v oblasti trestných činov extrémizmu.
Prečo práve organizácia Ľudia proti rasizmu?
V čase, keď táto organizácia vznikala, v roku 2002 ako občianske združenie, predtým to bola občianska iniciatíva, bola doslova jediným a v tom čase bohužiaľ monopolným subjektom, ktorý spravil z témy rasizmu celonárodnú debatu a otvoril ju spoločenskej diskusii.
Prečo ste sa rozhodli byť aktívna aj v politike?
Mala som pocit, že už nemá zmysel diskutovať s voličmi extrémistov, tým, že im budeme nepriamo robiť kampane, tým, že budeme chodiť na školy a využívať tie nástroje, ktoré mimovládny sektor poskytoval. Ten problém je oveľa hlbší a s tým, čo mi ponúkal mimovládny sektor, nemám šancu ovplyvniť myslenie týchto ľudí, nemám šancu vysvetliť im niektoré nedorozumenia ohľadom rómskej témy...a mala som pocit, že ak chcem skutočne zastaviť tú hrozbu, ktorá sa na nás valí a zabrániť tomu, aby sa naozaj fašizmus stal lídrujúcou politickou hybnou silou na Slovensku, tak som vnímala doslova ako svoju psiu povinnosť vstúpiť do politiky. No a nie som v strane ako Rómka na ozdobu, ja som tú stranu zakladala, som jej podpredsedníčka a mám, myslím, slobodu a výrazné možnosti na to, aby som problémy rómskej menšiny vnášala do programu a agendy našej strany. Aby práve naša strana dávala problémom rómskej menšiny politickú váhu a politický hlas.
Aké sú teda zámery byť nápomocní pri riešení rómskej otázky?
Treba si otvorene povedať, že ktokoľvek bude hovoriť, že má na to unikátne riešenie, ktoré prinesie výsledky za štyri roky, tak buď klame, alebo tej téme nerozumie. Takže ja nebudem dávať takéto sľuby. My, ktorí sme v tejto téme už nejaký ten rok, tak vieme, že je to obrovsky zložitá téma, ktorá vyžaduje komplexné riešenia. Vieme aj to, že dnes je tá ťarcha zodpovednosti za integračné politiky prenesená na plecia starostov a štát bude musieť vytvoriť nejaký podporný a metodický mechanizmus, aby spolupracoval s obcami na plnení integračných plánov. V tomto smere zamýšľame napríklad pripraviť výjazdové, podporné tímy priamo do obcí a regiónov, ktoré sú v podstate nie schopné a nie možno niekedy ochotné pracovať na segregácii. A aj pomáhať rómskym deckám pri vzdelávaní, pomáhať nezamestnaným Rómom integrovať sa cez trh práce. Čiže chceme do istej miery dať túto úlohu aj na plecia štátu, to za prvé. A za druhé máme za to, že tie úspechy prichádzajú iba vtedy, ak sa nesústredíme čisto jednu oblasť. Povedzme len bývanie, alebo len vzdelávanie, alebo len trh práce. Máme pripravenú sériu riešení vo všetkých týchto oblastiach, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. A po tretie, myslím, že takým srdcom a pilierom našej idey a programu pri integrácii Rómov je, aby do každej z týchto spomenutých oblastí, teda zdravotníctvo, školstvo, bývanie a zamestnanosť boli zapojení terénni pracovníci a asistujúce profesie, ktoré naozaj robia tú dennú, mravenčiu prácu priamo v komunitách.
Pani Biháriová, kto vás motivuje vo vašej práci a aktivitách?
Myslím, že v poslednej dobe ma motivoval hlavne taký spravodlivý hnev. Keď som mala pocit, že spravodlivosť sa stáva výsadou bohatých, že keď sa hovorí o férovosti, tak sa málokedy myslí na menšiny. Hnevalo ma to, že tí, ktorí sme možno nemali správnu farbu pleti alebo nemali dostatok zdrojov, tak sme k tej spravodlivosti mali akosi obmedzený prístup. A tento spravodlivý hnev a možno potreba dať politickú váhu a politický hlas ľuďom, ktorých dnes nikto silno nereprezentuje, to boli pre mňa tie najväčšie motivácie.
Posledná otázka: čo odkazujete ľuďom?
V prvom rade to, aby sme sa nebáli. A toto odkazujem ľuďom, ktorí sú voliči, ale hlavne aj politikom a političkám, ktorí, mám pocit, že sa doteraz rómskej témy buď báli, alebo sa báli ju komunikovať korektne, lebo sa nejakým spôsobom obávali, že stratia popularitu možno v majoritnej časti spoločnosti. Pokiaľ nebudeme mať odvahu postaviť sa za tých, ktorí boli zaznávaní a pokiaľ nebudeme mať odvahu hovoriť aj o tých možno menej populárnych témach, ktoré neprinášajú voličské hlasy, tak potom o tej férovosti môžeme naďalej len snívať.
Za rozhovor poďakoval Ján Strkáč
Foto: FB IB