Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz inicioval a reálne naštartoval proces povinného predškolského vzdelávania všetkých 5-ročných detí v našej krajine. Pre komplexné riešenie je však potrebných viacero ďalších opatrení. Jedným z projektov, ktorý by mal pomáhať sociálne vylúčeným deťom nižšieho veku, je projekt Omama.
Pán Ravasz, ak váš úrad doteraz tento projekt nepodchytil, tak predpokladám, že projekt Omama je taký, ktorý vás zaujíma. Je to tak?
Samozrejme, myslím si, že je to veľmi dôležitý projekt a je to aj niečo, čo je veľmi užitočné pre naše deti a pre naše rodiny. Lebo pracuje akurát v tom rannom veku, kde to potrebujeme najviac a kde sme naozaj doposiaľ toho na Slovensku veľa neurobili. Vieme, že v prvých šiestich rokoch sú deti veľmi formovateľné a napriek tomu rómske deti naozaj z tých ťažších komunít prvých šesť rokov nedostanú žiadnu pomoc, nedostanú sa k nejakej opore. Samozrejme, aj tie povinné škôlky pomôžu a možno aj práca v komunitnom centre. Ale aj to, čo robí projekt Omama. Je to niečo, čo poznáme aj zo zahraničia. Napríklad keď sa pozrieme na Maďarsko, kde žijú veľmi podobné rómske komunity, ako na Slovensku, tak tam takéto projekty už boli v princípe dvadsať rokov. Na Slovensko to dorazilo formou projektu Omama, najprv začali v troch lokalitách, ak sa nemýlim a potom to postupne rozširovali ďalej. Aj s nejakou menšou podporou nášho úradu. Rátam s tým, že v budúcnosti naozaj vieme tento projekt rozšíriť na celé Slovensko.
Aby sme našim čitateľom priblížili, „omama“ znamená v rómskej komunite stará mama. Je to niečo podobné, ako duly, alebo je to širšie zamerané?
Je to možno trošku širšie...Omama je pre mňa veľmi milé slovo, lebo ja som maďarskej národnosti a my toto slovo tiež používame, takže pre mňa to bolo také bohumilé...V princípe „omama“ je žena z miestnej komunity, ktorá môže byť mama, dokonca aj babička a ktorá potom pomáha tým rodinám. Stará sa nielen o deti, ale aj radí rodičom, to znamená, že pomôže mladším generáciám prebrať si tú dobrú prax. Veľmi často najmä vo vylúčených komunitách vidíme, že deti sa rodia naozaj, tak by som povedal, že za mladistva tých rodičov. Ktorí nemusia byť pripravení na to, že musia to dieťa samozrejme aj v nejakej forme vychovať. Ťažšie je to pre tých, ktorí sami vyrástli v chudobe, nevedia, ako sa z toho vymaniť a možno, že dobrý vzor tam vie pomáhať. A je to také veľmi ľudské, to znamená, že pomáha priamo človek z tej miestnej komunity, čo považujem za skvelú vec. Aj pri nastavení ostatných projektov, pri ostatných úsiliach sme sa snažili o to, aby sme tam zapojili miestnych ľudí. Dobrý príklad sú aj miestne občianske poriadkové služby, alebo MOPSky, mopskári, ako ich volajú. Drvivá väčšina tých ľudí sú z miestnych komunít, to znamená, že vedia pomáhať tam, kde žijú. Alebo napríklad aj zdravotní osvetári. Preto sme znižovali aj kvalifikačné podmienky pre terénnych pracovníkov, aby sme aj v terénnej sociálnej práci, aj v komunitných centrách mali ľudí priamo z komunít. No a na záver v prípade asistentov v materských školách sme uplatnili takzvané dočasné vyrovnávacie opatrenie. Je to niečo, čo je možné urobiť podľa antidiskriminačného zákona, ale v štátnej správe to predtým nikto neurobil. No my sme to urobili a znamená to, že keď sa hlásia do nášho projektu, do pozície asistentov odborných zamestnancov ľudia, ktorí majú porovnateľné vzdelanostné úrovne a porovnateľné podmienky, tak spravidla budeme vyberať toho, kto je buď Róm, alebo pozná jazyk miestnej rómskej komunity. Naozaj chceme vytvoriť priestor pre týchto ľudí a projekt Omama to robí tiež.
Za rozhovor poďakoval Ján Schneider
Foto: Ján Strkáč
Viac o projekte Omama nájdete tu: https://www.dobrakrajina.sk/sk/projekt/omama