• 4U Slovensko
  • +421 911 797 207
  • redakcia@romata.sk

Treba nám „právo na odpoveď“ pre politikov?

Poslanci národnej rady odhlasovali pomerom hlasov 86 ku 51 novelu tlačového zákona. Ten sa priamo dotýka práce nás, novinárov, a aj našich možností, ako objektívne a bez zákonných limitov a Damoklových mečov v podobe zákona informovať vás, našich čitateľov, poslucháčov, divákov, čo sa v našej krajine deje. O tom, čo sa teda udialo, môže a zrejme aj bude diať v súvislosti s touto novelou, sme sa porozprávali  predsedom Slovenského syndikátu novinárov Danielom Modrovským.

Poslanci Smeru Dušan Jarjabek a Miroslav Číž  sa rozhodli opätovne po rokoch zaviesť právo na odpoveď pre verejných činiteľov, teda politikov tak, ako to bolo v zákone z roku 2008. Konkrétne to znamená to, že ak napíšeme alebo povieme v médiách niečo, čo sa konkrétnemu politikovi nebude páčiť, má právo na odpoveď. Schválenie novely tlačového zákona našu krajinu prakticky vrátilo -  z pohľadu informovania verejnosti – do čias mečiarizmu a aj ficizmu, keďže „právo na odpoveď“  si dal odhlasovať v roku 2008 práve Smer pod vedením jeho predsedu...Pán Modrovský, historické fakty sú jasné. Zákon z roku 2008, ku ktorému sa smeráci s aktívnou podporou až 86-ich poslancov prakticky - s miernymi korekciami - vrátili, čelil pred jedenástimi rokmi obrovskej kritike doma aj v zahraničí. Keď začiatkom tohto roka páni poslanci Číž a Jarjabek avizovali svoju novelu, zdvihla sa opäť vlna kritiky. Vysvetlime našim čitateľom, o čo vlastne my, novinári, bojujeme.

„V prvom rade o vlastnú svojbytnosť keďže novela Tlačového zákona zo 17. septembra 2019 pokrýva vlastne len „právo na odpoveď“. Akékoľvek snahy týkajúce sa dôkladnej revízie uvedeného zákona zostali nepovšimnuté a niektorí poslanci sa prejavili ako uzurpátori moci. Od 18. júla 2018 pôsobila na Ministerstve kultúry pracovná komisia, ktorej úlohou bolo uviesť spomínaný zákon do 21. storočia, dvojica poslancov si túto snahu nevšimla.“

Keď sme o návrhu novely tlačového zákona diskutovali v lete, uzavreli sme to tak, že leží pripravená v šuplíku a čaká na správnu chvíľu...a tá v utorok 17. septembra prišla. Skúsme to pomenovať tak, ako to je: prečo naši politici opäť potrebujú cez právo na odpoveď prakticky regulovať a cenzurovať médiá? Návrh totiž prišiel práve v čase, keď sme po vražde nášho kolegu a jeho snúbenice očakávali naopak iniciatívu štátu smerom k vyššej ochrane nás, novinárov...

„Odznelo to i na schôdzi, je to len ďalší spôsob ako získavať kontrolu nad niekým a nad niečím. Zaráža ma predovšetkým to, že novela ako taká „postihuje“ len tlačené médiá. Gro článkov či príspevkov na internete atď. zostane týmto nepovšimnutých, pretože to už by bolo pre niekoho veľa. Samotnú novelu preto považujem za viac ako účelovú a deformujúcu mediálne prostredie.“

Pán Modrovský, novela tlačového zákona vrátila mediálny život v našej krajine do čias mečiarizmu a ficizmu. Teda konkrétne: ak by som napríklad v tomto rozhovore  povedal niečo, čo sa nemusí páčiť konkrétnemu politikovi,  ten by mal zo zákona právo na odpoveď. A tá odpoveď by bola zrejme one man show tohto konkrétneho politika...Takto nejako zrejme tí, čo novelu predložili a aj tí, čo ju odhlasovali, chcú, aby médiá fungovali...opravte ma, prosím, ak sa mýlim...

„Nemyslím si, že by doteraz nemali politici dostatočné možnosti ako na niečo reagovať. Samoregulačné mechanizmy nie sú síce dokonalé, ale v hlavnom princípe fungujú. Touto novelou skutočne politici získali neplatený reklamný priestor prostredníctvom ktorého môžu pred voľbami manipulovať verejnú mienku.“

Predpokladám, že odborníci z mediálnej oblasti, teda zástupcovia médií, vydavateľov, novinárskych profesných organizácií a aj mediálni právnici majú  pripravenú konkrétnu argumentačnú databázu smerujúcu k tomu, aby sa tento legislatívny nezmysel podarilo nejako zvrátiť...

„V diskusiách s predkladateľmi zákona sme pochopili, že vecné argumenty v tomto prípade nemajú zmysel. Samozrejme, v samotnej novele vidíme istú „protiústavnosť“, a to nielen v prípade práva na odpoveď, ktoré je v ostrom kontraste s podnikateľským prostredím ale najmä slobodou prejavu, ktorá by v prípade politických práv mala byť chránená. Toto konštatovalo aj OBSE, ktoré poslancov vyzvalo, aby novelu v takejto podobe nepodporili.“

Skúsme to teda zhrnúť: smerácka novela mediálneho zákona, konkrétne práva na odpoveď pre verejných činiteľov, rozumej politikov, prepytujem za nepravdivé tvrdenia a výroky v médiách, je odhlasovaná. Myslíte si, že sa na Slovensku my, novinári, v záujme objektívneho informovania verejnosti, dočkáme a dožijeme toho, že nám politici prestanú nezmyselne rozprávať do našej práce a dokonca sa ju snažiť nejako limitovať a prakticky cenzurovať pomocou účelovej legislatívy?

„V našej krajine, žiaľ už niekoľko rokov prežívajú tendencie zlikvidovať novinársky stav. Je to prejavom určitého politického spektra, ktoré sa namiesto riešenia konkrétnych problémov sústreďuje na to, aby sa o nich vôbec nerozprávalo. Je to jeden z nástrojov zastrašovania tých, ktorí by pri svojej práci mali mať rozviazané ruky.“

Možno bodka na záver: keď zverejníme tento rozhovor, máme sa obaja, ja ako šéfredaktor a vy ako predseda syndikátu obávať, že bude novela zákona prakticky otestovaná a niekto nás požiada o zákonné „právo na odpoveď“? A ak odpoveď odmietneme, máme očakávať zákonnú sankciu?

„Akési „právo na odpoveď“ by sme mali mať aj my, novinári pri legislatívnom procese. Poslanci a politici nám toto právo takpovediac upreli. Vzhľadom k povedaným faktom si nemyslím, že by v tejto súvislosti a práve s touto diskusiou mali niektoré osoby vyhľadávať možnosť ako si uplatniť „svoje právo na odpoveď.“ V prípade akejkoľvek sankcie by zároveň len deklarovali prechod z parlamentnej demokracie na akýsi „diktát moci“, čo už sme tu raz mali. Novelou Tlačového zákona poslanci zopakovali chyby minulosti, nemyslím si, že by dokázali vrátiť túto krajinu späť o niekoľko desaťročí, najmä teraz pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami.“

Za rozhovor srdečne poďakoval Ján Schneider

Foto: archív DM