• 4U Slovensko
  • +421 911 797 207
  • redakcia@romata.sk

Za obedy „zadarmo“ musia platiť aj rodičia detí zo znevýhodneného prostredia

Od 1. septembra tohto roka vo všetkých slovenských základných školách a od 1. januára vo všetkých materských školách funguje štátny projekt „obedy zadarmo“. Väčšina rodičov už popri ďalších poplatkoch v našom „bezplatnom“ školstve stihla zaznamenať aj na vlastnej peňaženke, že takzvané „obedy zadarmo“ vonkoncom nie sú zadarmo. Platíme ich totiž všetci, pretože tento populistický výstrelok bývalej vlády stojí štát 120 miliónov euro z našich daní. Okrem toho museli zriaďovatelia materských a základných škôl, teda najmä obce a mestá investovať nemalé prostriedky do technického a aj personálneho zabezpečenia tohto smeráckeho opatrenia. Opäť z peňazí nás všetkých, dajme tomu z našich miestnych poplatkov a daní, ktoré napĺňajú obecné a mestské kasy na to, aby naše obce a mestá mohli fungovať. Nuž a aj každý rodič zistil, že za takzvané „obedy zadarmo“ treba školám a škôlkam platiť. O tom, ako v praxi fungujú „obedy zadarmo“, sme sa porozprávali s  Vierou Popluhárovou, vedúcou Odboru školstva mestského úradu Žilina.

Pani Popluhárová, skúsme na modelovom príklade mesta Žilina vysvetliť, ako to teda s takzvanými „obedmi zadarmo“ vlastne je. Začať by sme mohli tým, aký stav bol predtým, keď zriaďovateľov základných a materských škôl toto opatrenie „postihlo“. Teda či model dotovanej stravy na školách fungoval aj pred 1. septembrom, respektíve 1. januárom 2019, kým sa ho smeráci nerozhodli zaviesť „celoplošne“, najprv vo všetkých materských a potom v základných školách.

„Aj pred obedom „zadarmo“ boli príspevky na stravu dotované štátom a to pre deti a žiakov v hmotnej núdzi a žiakov, ktorí boli v životnom minime. Takže o sociálne slabé rodiny bolo postarané, tieto deti dostávali aspoň jeden krát do dňa teplý obed zadarmo.“

Takže pri takzvaných „obedoch zadarmo“ ide prakticky len o dotáciu štátu na jeden obed vo výške 1,20 €, od 1. septembra žiakom základných škôl a od 1. januára žiakom materských škôl. Celý tento populistický špás nás stojí 120 miliónov, ktoré mohli byť podľa môjho názoru smerované inde, pretože každý rodič, ktorý chce, aby sa jeho dieťa stravovalo v školskej jedálni, predsa musí byť ochotný za stravu aj zaplatiť. Samozrejme okrem rodičov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, o ktorých sme hovorili, ktoré ale mali možnosť využívať dotovanú stravu aj pred januárom, respektíve septembrom tohto roka...Ak toto populistické celoplošné opatrenie nejako spriemerujeme a „rozmeníme na drobné“, dotácia štátu nepokryje ani priemerné náklady na nákup potravín na uvarenie jedného obeda. Logicky z toho vyplýva, že takzvané „obedy zadarmo“ vôbec nie sú zadarmo a rozdiel musí niekto zaplatiť. Teda zriaďovatelia v spolupráci s rodičmi, všakže?

„Áno, je to tak. I keď pred zmenou finančných pásiem na nákup potravín, keby to takto zostalo, rodičov by to nestálo vôbec nič. Ale tým, že sa tieto pásma zmenili, ceny potravín idú hore, aby sa kvalitnejšie varilo, ministerstvo školstva posunulo tie finančné pásma, takže sme sa posunuli do iných finančných pásiem a tam tie doplatky pre rodičov už sú. I keď mesto Žilina stále ostáva pri režijných nákladoch 10 centov na jeden obed, tak, ako bolo predtým, tento poplatok na režijné sme nechali a myslím si, že sme jedno z mála miest, ktoré má takéto nízke poplatky na režijné náklady.“     

Pani Popluhárová, okrem toho, že rozdiel medzi dotáciou štátu na jeden obed a celkovými nákladmi, vrátane tých režijných, musíme doplácať, teda zriaďovatelia škôl a škôlok a rodičia, tento smerácky populistický výstrelok stál samosprávy nemalé investície. Do čoho všetkého muselo investovať mesto Žilina v súvislosti so zavedením takzvaných „obedov zadarmo“ a koľko to mesto stálo?

„No tak mesto to niečo stálo, museli sme predovšetkým investovať do vybavenia školských kuchýň nákupom veľkokapacitných zariadení. Mesto to počas letných prázdnin, kedy sa to vybavovalo, stálo 169 690 eur. Okrem toho mesto zrekonštruovalo počas letných prázdnin vzduchotechniku v piatich školských kuchyniach, čo bola ďalšia suma 581 500 eur. Taktiež sme museli od septembra navýšiť rozpočet školským jedálňam na mzdy zamestnancov školských jedální, školy museli prijať približne 20 síl do školských kuchýň, či už pomocné sily, či kuchárky. Taktiež školy, ale to sa už pripravovali dopredu, každá jedna škola si zadovážila elektronický dochádzkový systém a dovybavenie, aby to bolo spojené aj so školskou jedálňou.“

Mesto tieto prostriedky našlo v rozpočte, alebo si muselo zobrať úver?   

„Našlo v rozpočte.“

Žilina samozrejme nie je jediné mesto, jediný zriaďovateľ materských a základných škôl, ktorý v súvislosti s takzvanými „obedmi zadarmo“ musel investovať nemalé financie do modernizácie školských kuchýň a jedální. V obciach sa investície rátajú na tisíce až desaťtisíce, v mestách na státisíce a viac... Celková cena jedného obeda, ktorý teda vonkoncom nie je zadarmo, sa skladá z nákladov na nákup potravín na jeho prípravu, ktoré sú v rôznych častiach našej krajiny rôzne. Naša krajina je totiž rozdelená na tri finančné pásma, čo sa nákupu potravín na školské stravovanie týka. Samospráva teda na základe finančných nákladov na nákup potravín a režijných nákladov súvisiacich so všetkým okolo prípravy, vydania a administratívneho ale aj odpadového „spracovania“ obeda, určí výšku príspevku na stravovanie v školskej jedálni. Keď od celkovej výšky odrátame štátnu dotáciu, ktorá je priemerne 1,20 € na jeden obed, výsledkom je suma, ktorú dopláca zriaďovateľ škôlky alebo školy a rodičia.  Aké sú tieto sumy v Žiline  a do akej miery sú celkovo pre rodičov takzvané „obedy zadarmo“ lacnejšie, ak vôbec? 

„Tak asi lacnejšie nie...touto, ako ste spomínali zmenou finančných pásiem na nákup potravín sa Žilina zaradila do druhého finančného pásma a tie režijné náklady, ako som uvádzala, ostali nezmenené na úrovni 10 centov na jeden odobratý obed. To znamená, že materská škola predtým mala v starom finančnom pásme obed za 1,29 eura. Rodičia od 1. januára, kedy sa zaviedlo to 1 euro 20, doplácali 9 centov za jeden obed, ale prakticky tam je celodenná strava, aj raňajky, desiaty a olovrant. Teraz, od 1. septembra, kedy sme prešli do toho vyššieho finančného pásma, strava je narátaná na 1,55 eura, takže rodič si musí ten rozdiel doplatiť. To znamená, že od 1. septembra platí 35 centov na jeden deň stravy. Čo sa týka základných škôl, keby sme ostali pri starých finančných pásmach, tak rodičia by za žiakov základných škôl nedoplácali nič. Zmenu finančných pásiem ale vidím veľmi pozitívne, pretože majú vyššie finančné prostriedky na nákup kvalitnejších potravín. Takže pre základné školy, pre ročníky 1-4 je doplatok pre rodičov 5 centov na jeden odobratý obed. Rodičia žiakov 2. stupňa doplácajú od 1. septembra 13 centov na jeden odobratý obed.“     

Ak som to správne pochopil, tu je schovaný ten paradox. Síce vláda tvrdila a podľa mňa je to zlý marketingový názov, že „obedy zadarmo“, sú to predsa dotované obedy. A dozvedeli sme sa, že naopak, v niektorých prípadoch sú obedy drahšie. Nebudeme to radšej ďalej komentovať...Pani Popluhárová, keďže plošné zavedenie takzvaných „obedov zadarmo“ sa robilo narýchlo, od ministerského alebo možno iného smeráckeho stola, akosi sa opomenuli aj také tie miestne, regionálne problémy, ktoré táto zmena môže spôsobiť a už aj vidíme reálne, že spôsobuje. A o ktorých jej tvorcovia zrejme ani netušili, keďže tento populistický výstrelok nemal ani dopadovú ani iné štúdie a analýzy...Vo viacerých mestách a obciach napríklad prišli o obedy dôchodcovia, pretože kuchyne školských jedální kapacitne nestíhajú už teraz variť aj pre nich...Po ostrom spustení takzvaných „obedov zadarmo“ sa ukázali viaceré praktické problémy. Napríklad malé jedálne nezvládajúce zvýšený nápor hladných detí, alebo kuchyne kapacitne nepripravené na navýšenie počtu uvarených jedál o 30-60%...S čím ste sa museli vysporiadať konkrétne vy v materských a základných školách  v Žiline?

„Máte znova pravdu...tým, že sa zvýšila kapacita stravníkov, museli školské jedálne pristúpiť k zrušeniu viacerých zmlúv s cudzími stravníkmi. Konkrétne u nás je to s troma cudzími stravníkmi. Stravovali sme materskú školu, kde sme museli odriecť 24 detí, základná škola s materskou školu v blízkosti Žiliny 171 stravníkov a to isté žiaľ, aj súkromnú základnú školu s materskou školou pre deti s autizmom, kde sa stravovalo 40 detí. Kapacitne by nám nepostačovalo, aby sme mohli stravovať aj týchto cudzích stravníkov, takže už to nedokážeme pokryť. Našťastie pre Žilinu sme aspoň v tom dobre, že nám postačujú kapacity pre súčasný počet žiakov, celkový počet žiakov vo všetkých základných a materských školách.

Aký je celkový počet základných a materských škôl, ktoré zriaďuje mesto Žilina a aké sú počty žiakov?

„Mesto Žilina zriaďuje 14 základných škôl, z toho je osem samostatných základných škôl,  šesť je základných škôl s materskou školou a dvadsať samostatných materských škôl. Pri počtoch žiakov vychádzame samozrejme ešte z minulého školského roka, pretože z tohto školského roka ešte nemáme štatistiky. V základných školách je to okolo 6050 žiakov a v materských školách je to 2350 detí.“

Pani Popluhárová, otázka, vychádzajúca z mojej subjektívnej skúsenosti ako rodiča škôlkárky a školáka na 2. stupni, ale podotýkam nie v Žiline, ale v Martine: náš rodinný rozpočet naozaj nijako zásadne pozitívne nepocítil dosah vládneho opatrenia, ktoré bolo chybne nazvané „obedy zadarmo“ a je mi jasné, že cieľ a zmysel tohto populistického smeráckeho výstrelku nám zrejme už nikto nevysvetlí. Myslíte si, že toto opatrenie má nejaký zásadný význam pre naše školstvo, či pre naše deti, alebo sa skôr minulo účinku a ide naozaj len o jednu z položiek populistických smeráckych „sociálnych“ balíčkov?   

„Čas ukáže, ako to všetko dopadne, lebo je to takto ozaj prvé dni. Čo sa týka materských škôl, ktoré sú od 1. januára, tak tam zatiaľ nevidíme nejaké problémy, rodičia platili. Ale je to úplne iné, ako základná škola, pretože to dieťa akonáhle príde do škôlky, tak sa aj odstravuje. Ale málokto si vie predstaviť, koľko tento počin prinesie pre školy, pre zriaďovateľov, to sú obrovské administratívne záťaže, nedoriešených veľmi veľa otázok a možno jedna z najpálčivejších je, ako vymáhať od rodiča to 1 euro 20, keď dieťa síce príde do školy, ale neodoberie si obed. Toto si nikto nevieme predstaviť, či ideme exekuovať, alebo akým štýlom toto ideme riešiť.“

Aby sme všetkých, ktorí nie sú rodičia, trošíčku konkrétnejšie dostali do obrazu: v Martine napríklad je to v škôlkach a myslím, že aj v školách riešené tak, že rodič platí dopredu takzvaný depozit. To znamená, že zaplatí aj za tie obedy, ktoré jeho dieťa nevystravuje, pretože zriaďovateľ musí štátu nejakým spôsobom tú dotáciu vykázať. Takže tento depozitný systém možno bude fungovať, ale naozaj tu vyvstáva otázka, čo s rodičmi, ktorí ten depozit nezaplatia? Je to z vášho pohľadu riešiteľné depozitmi, alebo naozaj budete od rodičov musieť vymáhať poplatky?

„Aj v Žiline sme dali platby do depozitu, ale je naozaj na vôli rodiča, to znamená, že už pri tých zápisných lístkoch sú rodičia - čo nám vedúce školských jedální hlásia - ktorí to nechcú zaplatiť. To znamená, predpokladáme, že asi tam bude problém aj s tým vymáhaním. Ale musím povedať, že asi väčšina zaplatila, lebo si uvedomuje,  aká to je situácia. Takže dali peniaze do toho depozitu a z toho si to potom vedúce školských jedální budú odčerpávať v prípade, že dieťa sa neodstravuje.“     

Jedným z reálnych výsledkov „obedov zadarmo“ je napríklad aj to, že rodičia detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia, ktorí do 1. januára v škôlkach a do 1. septembra v základných školách za obedy prakticky neplatili, už teraz platiť musia. Rovnako, toľko, čo všetci ostatní rodičia...Nuž, ostáva nám už len veriť, že nás nečakajú ďalšie geniálne vládne a stranícke opatrenia s eufemistickým prívlastkom „zadarmo“...veď predsa nič nie je zadarmo a vždy to v konečnom dôsledku niekto musí zaplatiť, teda väčšinou my, daňoví poplatníci. Pretože naozaj najľahšie sa rozhadzujú milióny nie zo svojho, ale zo štátneho rozpočtu, teda toho, na ktorý sa skladáme my všetci, ale spravujú ho naši, nami volení politici.

Za rozhovor poďakoval: Ján Schneider

Foto: Ján Strkáč