Okrem Európskeho súdu pre ľudské práva či Európskej komisie pridáva svoju kritiku Českej republiky v súvislosti so vzdelávaním Rómov aj Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie.
Výbor sa pri prerokovávaní hodnotiacich správ týkajúcich sa plnenia záväzkov Medzinárodnej dohody o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie zo strany Českej republiky dotkol viacerých tém. Prístupu Rómov k vzdelaniu, zamestnaniu i adekvátnemu bývaniu, rovnako ako vzniku nových foriem extrémizmu.
Alexei S. Avtonomov, spravodajca Výboru pre Českú republiku ocenil úsilie krajiny, ale tiež ostro odsúdil pokračujúcu diskrimináciu Rómov.
„Často sú zamestnávaní na nízko platených pracovných pozíciách v neformálnych sektoroch ekonomiky, žijú na segregovaných sídliskách, kde im hrozí nútené vysťahovanie a počet rómskych detí umiestnených v bývalých tzv. zvláštnych školách (dnes špeciálnych) je neprimerane vysoký.“
V kontexte vzdelávania a diskriminácie rómskych detí čelí Česká republika okrem kritiky Výboru OSN tiež rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (prípad D. H.), ktorý v roku 2007 zistil, že česká vláda porušuje práva rómskych detí, ktoré sú diskriminované v oblasti voľného prístupu k vzdelaniu. V septembri 2014 dokonca začala Európska komisia konanie proti Českej republike pre porušenie právnych predpisov Európskej únie proti diskriminácii (smernica o rasovej rovnosti), ako odpoveď na slabú reakciu na riešenie situácie zo strany českého štátu. Teraz sa v Štrasburgu posudzuje, či Česko svoj prístup zmenilo, alebo či nerovný prístup pokračuje aj naďalej.
Ďalej experti OSN poukázali na to, že obce musia v súčasnosti niesť veľkú časť zodpovednosti za oblasti vzdelávania či bývania. Pýtali sa, či by vláda zvážila zavedenie celoštátnych afirmatívnych akcií (či pozitívnych opatrení) na podporu prístupu Rómov k pracovným miestam vo verejnom sektore, najmä v zdravotníctve. Ďalej pripomenuli, že v špeciálnych školách je vysoké percento rómskych detí a rastie tiež počet detí, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku. Odborníci ďalej žiadali informácie o zastúpení rómskych žien v komisii, ktorá skúma otázku nútených sterilizácií rómskych žien. Podľa Výboru je lehota pre reparácie súvisiace s nútenými sterilizáciami pomerne krátka. Navrhujú vláde, aby zostavila účinný mechanizmus, ktorý by sa konkrétne zaoberal otázkou časovej lehoty. Česká strana reagovala tým, že s odporučeniami Výboru v súvislosti s nútenými sterilizáciami bola oboznámená a bude sa nimi zaoberať. Zasadnutím parlamentného výboru začal celý proces a nebolo možné povedať, kedy bude ukončený a aký bude výsledok.
Experti potom upozornili českú delegáciu na prípad dvoch rómskych žiakov, ktorým bol na základe ich etnického pôvodu odoprený nástup do školy. Ďalej na nenávistné prejavy či nemiestne a nepravdivé komentáre o tom, že za zdraženie mäsa môže zrušenie prasacej farmy, ktorá stála na mieste bývalého koncentračného tábora.
Andrea Baršová, riaditeľka Odboru ľudských práv a ochrany menšín Českej republiky predstavila hodnotiacu správu krajiny. Povedala, že v Česku je zákaz rasovej a inej diskriminácie zakotvený v Listine základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou ústavného poriadku, kým antidiskriminačný zákon upravuje podmienky ochrany pred diskrimináciou v kľúčových oblastiach života. Zdôraznila tiež, že posun dôkazného bremena bol uplatnený vo všetkých prípadoch rasovej diskriminácie.
Stále však existujú určité inštitucionálne medzery, najmä absencia národnej inštitúcie pre ľudské práva v súlade s Parížskym dohovorom. Mandát Verejného ochrancu práv je tiež obmedzený, pretože nemôže podať verejnú žalobu ani zastupovať osobu na súde, uviedol spravodajca výboru.
Experti tiež diskutovali o náraste antisemitských incidentov, vrátane nenávistných prejavov voči Židom a vyjadrili znepokojenie nad tým, aký nízky je počet vyšetrovaní týchto zločinov. Preberali aj metódy zberu dát o národnostných menšinách, najmä o nezamestnanosti Rómov a vzdelávaní rómskych detí. V súvislosti s tým zdôraznili nutnosť presnosti dát.
Zdroj: Amnesty International Česká republika