• 4U Slovensko
  • +421 911 797 207
  • redakcia@romata.sk

Nesmieme zatvárať oči pred tým, že je tu strana, ktorej ide v prvom rade o zmenu spoločenského systému

Banská Bystrica – Riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev sa po dvoch rokoch dočkal ospravedlnenia za nepravdivé výroky voči jeho osobe od podpredsedu ĽSNS Milana Uhríka. So Stanislavom Mičevom sme sa porozprávali o boji proti extrémizmu.

 

 

 

Pán Mičev, ste riaditeľ Múzea SNP a už z titulu a princípu Vašej funkcie vyplýva „boj“ proti fašizmu, nie v pejoratívnom, ale faktickom, reálne historickom zmysle. Okrem toho je verejne známy aj Váš osobný boj s extrémistami a fašistami v našej krajine. Boj to nie je márny, považujete minimálne za isté zadosťučinenie, alebo satisfakciu verejné ospravedlnenie podpredsedu ĽSNS Milana Uhríka za výroky voči Vašej osobe a priznanie, že jeho výroky boli nepravdivé?

„Ja to nepovažujem za zadosťučinenie, ja to považujem za to, že sa ukázalo, kde je pravda. Ja to považujem za to, že jednoducho ani politik, ktorý v súčasnosti zastupuje Slovensko v Európskom parlamente si nemôže dovoliť tárať nezmysly v prostriedkoch masovej komunikácie. Nemôže niekoho urážať bez toho, že by neniesol za to následky. On si to nakoniec aj uvedomil, ale trošku neskoro, lebo ak si dobre pamätáte, tak keď som podal v júli 2017 žalobu, tak bol jeho výrok, že on sa nikdy neospravedlní. To, že trvalo zvolanie súdu v tejto veci dva roky, to nechcem komentovať, ale treba povedať, že súd bol absolútne objektívny. Takže toto je určitá satisfakcia, že súd zobral fakty na vedomie a zobral ich na vedomie aj pán Uhrík a jeho zástupca, lebo oni sami navrhli vyrovnanie. Nie takým spôsobom, ako by bol ortieľ súdu, ale v podstate to bol zmier. Ja som s tým súhlasil, lebo mne nejde o to, aby niekto pykal čo najtvrdším spôsobom, mne išlo o pravdu. A pravda sa ukázala a takto som dostal zadosťučinenie, aj keď ako som už niekde napísal, bolo to zadosťučinenie ako fusakle mŕtvemu. Pretože už mi to nepomohlo vo volebnej kampani, tam už ten biľag toho, čo pán Uhrík povedal, zostal. Čiže účel to splnilo pre ich stranu. Ja si myslím, že v tomto prípade by mala byť aj legislatíva taká, že by reagovala okamžite, čiže ešte predtým, ako bola skončená volebná kampaň, tak malo byť rozhodnuté. Ja to ďalej komentovať nechcem, lebo som spokojný s tým, ako to dopadlo nakoniec.“       

Pán Mičev, žijeme aktuálne v časoch nástupu extrémizmu nielen v Európe, našu krajinu nevynímajúc. Váš principiálny postoj, aj osobný, aj ako riaditeľa Múzea SNP je, myslím, na Slovensku dostatočne známy. Pre istotu ale zopakujem, že ste aj tento rok pozvali na celonárodné oslavy SNP predstaviteľov všetkých slovenských parlamentných strán, s výnimkou tej extrémistickej. Zrejme budete so mnou súhlasiť, že boj proti extrémizmu nesmieme vzdávať, nemali by sme rezignovať napriek tomu, že princípmi fungovania akéhokoľvek extrémizmu sú klamstvá, nepravdy, prekrúcanie faktov a minimálne slovná agresivita?  

„Pozrite, ja poviem k tomu pozvaniu, už keď som prvý krát povedal, že predstaviteľov tejto strany pozývať nebudem, rovnako, ako nebudem pozývať ani Mariana Kotlebu, kým bol županom Banskobystrického samosprávneho kraja, že tým porušujem protokol a neviem čo, to sú samozrejme nezmysly. Lebo protokol si určuje organizátor osláv a nie nejaké formálne záležitosti. Poviem to tak, že predsa nebudem pozývať na oslavy Slovenského národného povstania ľudí, ktorí ho vyhlasujú za čierny deň slovenskej histórie, ktorí ho vyhlasujú za boľševický puč a obdivujú Slovenskú republiku. Veď čo by tu robili? To je jednoducho nezmysel, to nedáva logiku...a tým, že ich nepozvem, tým im nebránim prísť, samozrejme, nech sa páči, ale nech zachovajú dekórum a nech zachovajú úctu. Ak niekto tvrdí, že účastníci Slovenského národného povstania sú zradcovia slovenského národa, tak by sa mal zamyslieť, či má zdravý a logický úsudok. Lebo ak človek, ktorý nasadí život za slobodu svojho národa je zradca, tak potom čo je ten, kto súhlasí s príchodom okupačných vojsk na územie Slovenska? A je to jednoducho nie filozofická otázka, to je realita. Čiže keď hovoríme o boji proti extrémizmu, tak povedzme si doslova pravdu: my nemôžeme zatvárať oči pred tým, že je tu strana, ktorej ide v prvom rade o to, aby sa tu zmenil spoločenský systém. Aby demokracia a sloboda tu nebola. Najviac ma desí, že tieto často ploché a jednoduché politické vyhlásenia, ktoré dávajú názory na to, že tu treba malý dvor a veľký bič na niektorých ľudí, tak nachádzajú jednoducho uši aj u inteligencie. No to je pre mňa jednoducho neprijateľná záležitosť. Viete, ak niekto povie, že tu urobí poriadok, tak si treba uvedomiť, že urobí poriadok najprv s tými, čo najviac vytŕčajú. A potom so všetkými ostatnými, takže budú nasledovať aj tí, ktorí ho podporujú, lebo takéto dva systémy sme tu mali a tie si urobili poriadky veľmi rýchlo. A keď hovoríme o období Slovenského štátu, tak jednoducho politická opozícia a ani ľudia, ktorí boli rasovo nie prijateľní, to mali naozaj veľmi ťažké. A zbytočne niekto bude rozprávať, ako za Slovenského štátu bolo dobre a ako tu bolo všetko a všade dookola zúrila vojna. No, viete, to je taká teória...a keď to dokonca povie niekto, kto sa prehlasuje za kresťana, tak mi je to naozaj divné, lebo ja si kresťanstvo vážim za ten kódex, ktorý má, mravný, a toto je proti akémukoľvek mravnému kódexu. To je porušenie všetkých princípov kresťanstva, ak poviem, že mi je bližšia košeľa, ako kabát, a že tento nie je dobrý obyvateľ Slovenska, lebo nespĺňa rasové požiadavky...Neprijateľné a v súčasnej dobe absolútne neakceptovateľné. Strana, ktorá hlása takéto veci, nemá čo robiť v parlamente Slovenskej republiky.“   

 

 

 

Za rozhovor srdečne poďakoval: Ján Schneider

Foto, kamera: Ján Strkáč