Dnešný Pamätný deň rómskeho holokaustu je celosvetovou spomienkou z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií. Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomína udalosti, ktoré sa udiali v noci z 2. na 3. augusta 1944, kedy počas likvidácie najväčšieho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau fašisti zavraždili takmer tritisíc rómskych a sintských mužov, žien a detí. Rómsky holokaust je historickou tragickou súčasťou holokaustu, šoa, počas ktorého nacisti zavraždili milióny Židov. Počet obetí II. svetovej vojny z radov Rómov je odhadovaný na 300 až 500 tisíc.
„Bohužiaľ, stále na Slovensku platí, že málo ľudí vie o tom, že keď hovoríme o udalostiach holokaustu, tak sa to týkalo aj rómskych komunít. A je to smutné aj z toho dôvodu, že opäť sa objavili skupiny, ktoré ponúkajú veľmi podobné riešenia, aké sme už takpovediac vyskúšali v 40. rokoch. Nesmieme zabúdať na to, že sa nám to už raz stalo, ako to skončilo a aký to malo dopad na našu spoločnosť. Nesmieme to opäť dopustiť,“ zdôraznil Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity.
Ábel Ravasz v Banskej Bystrici položil veniec k pamätníku rómskeho holokaustu ako symbolickú spomienku na všetky obete tejto tragickej kapitoly našich dejín.
„Každý jeden vyhasnutý život v koncentračných táboroch, na masových popraviskách, ale aj ako následok hladu, je príbehom nesmierneho utrpenia, za ktorým je konkrétne meno. Mrzí ma, že aj v dnešnej dobe sa na Slovensku nájdu ľudia, ktorí sa snažia ospravedlniť neospravedlniteľné, prípadne o zľahčovanie týchto udalostí a neopodstatnenú glorifikáciu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, ktorá svojich občanov perzekvovala na etnickom princípe. Takíto ľudia dnes sedia aj v našom parlamente. O to dôležitejšie je si tieto udalosti stále pripomínať a hovoriť o nich aj s našimi deťmi,“ zdôraznil Ábel Ravasz.
Podľa jeho slov je ale potrebné pripomínať aj to, že mnohí Rómovia sa na Slovensku zapojili do protifašistického odboja a po potlačení Slovenského národného povstania boli súčasťou partizánskeho hnutia.
„Mnohí z nich položili za svoje presvedčenie to najcennejšie – život. Ani na týchto ľudí by sme nemali zabúdať,“ apeloval Ravasz.
Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity aj tento rok, už po tretí krát, pripravil sympatický spôsob, ako o pietnej spomienke na rómsky holokaust informovať a aj zapojiť do nej čo najviac ľudí. Je to Pamätná sviečka, ktorú môže dnes každý symbolicky zapáliť prostredníctvom svojej profilovej fotky na sociálnych sieťach. Jednoduchým spôsobom, stačí len dočasne zmeniť svoju profilovú fotku práve za túto sviečku. Symbolické dielko grafika Otta Banyáka je k dispozícii na webovej stránke, facebooku a instagrame Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity.
K rómskemu holokaustu sa pre Rómsku tlačovú agentúru Romata vyjadril aj Matej Beránek, kultúrno-propagačný manažér Múzea holokaustu v Seredi.
„Rómovia na území Slovenského štátu podliehali, podobne ako Židia, pracovnej povinnosti. Najmä vojenskí branci rómskeho pôvodu boli prideľovaní k špeciálnym útvarom, ktoré mali na starosti to, aby pracovali tam, kde im prikázalo ministerstvo obrany. Takisto sa na nich vzťahovali určité zákony a opatrenia, ktoré sa prijímali na územiach, odkiaľ ich vysídľovali. Najzásadnejší obrat začal po vypuknutí Slovenského národného povstania, keď na Slovensko prichádzali aj špeciálne jednotky. Tie okrem toho, že sústreďovali zostávajúcich Židov napríklad v tábore v Seredi a časť z nich aj priamo likvidovali, tak na miestach ako Kremnička alebo Nemecká likvidovali aj Rómov. Dokonca bol zriadený aj osobitný tábor pre Rómov v Dubnici nad Váhom, kde došlo aj k zavraždeniu niekoľkých Rómov,“ vysvetlil Matej Beránek.
Rómsky holokaust bol historickou, tragickou súčasťou II. Svetovej vojny okrem Slovenského štátu aj v ďalších krajinách, pričom na rôznych územiach bol špecifický.
„V niektorých táboroch dochádzalo k likvidácii Rómov prakticky od začiatku. Príkladom je tábor Jasenovac v ustašovskom Chorvátsku, kde vraždili Rómov. V protektoráte Čechy a Morava boli zriadené špeciálne tábory pre Rómov, najznámejší je Lety u Písku. S rómskym holokaustom je prepojený aj koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, kde došlo aj k tej najtragickejšej udalosti rómskeho holokaustu, kvôli ktorej si pripomíname Pamätný deň rómskeho holokaustu,“ uzavrel Matej Beránek.
Múzeum holokaustu v Seredi pripravilo v súvislosti s výročím rómskeho holokaustu v spolupráci s Múzeom rómskej kultúry v Brne vernisáž výstavy Genocída Rómov v období II. svetovej vojny. Podujatím v priestoroch Múzea holokaustu v Seredi bude vo štvrtok 8. augusta hudobne sprevádzať rómsky skladateľ a klavirista Miroslav Rác, ktorý svoju tvorbu a interpretačné umenie venoval holokaustu.
„V prvom rade odkazom pre všetky generácie je, aby sa táto tragédia neopakovala, aby sme nezabudli na utrpenie našich predkov a ďalších iných národností, ktorí nevinne umierali kvôli svojmu vierovyznaniu, farbe pleti, etnicite. Aby sme nedovolili, aby sa rozširoval rasizmus, fašizmus, xenofóbia a ďalšie tieto vplyvy, ktoré momentálne ovplyvňujú našu spoločnosť. Nesmieme zabúdať na tieto tragédie, ktoré nás postihli a sú odkazom nielen pre dnešnú generáciu, ale pre všetky budúce generácie, ktoré budú na tejto planéte existovať,“ apeloval Miroslav Rác.
Ján Schneider
foto: Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
Múzeum holokaustu v Seredi
Ján Strkáč
