Bratislava, Martin - Včera odišiel z tohto sveta vo veku 72 rokov legendárny Dušan Mitana. Tak, ako kedysi povedal Julo Satinský: „Ešte žije a už je z neho maturitná otázka“... A teda všetci, ktorí dávali v laviciach pozor, vedia, kto Dušan Mitana bol. A samozrejme aj tí, čo čítali jeho diela. Kali Bagala ich vydal všetky a posledné je pripravené do tlače.
Indiáni vedia, že ten, kto odíde do večných lovíšť, nikdy neodíde úplne. Ďalej žije v spomienkach tých, ktorí ho mali radi a rozpráva sa o ňom pri táborových ohňoch. Viem, že náčelník nášho malého slovenského kmeňa bol Kornel Földvári. Dušan Mitana bol ale náš Veľký brat. Rád, veľmi rád sprevádzal neskúsených mladších všade, kde bolo treba ísť a niečo sa naučiť. Pri potulkách bratislavskými viechami sme intenzívne, ale márne hľadali tú, kde Veľkého brata nepoznali. Raz, bol tam aj Ivan Kolenič, Dušan len tak, ako zvyčajne, mimochodom, popod fúz zahlásil, že sa už volá Dušan Krist Mitana. Lebo že má vnuka, ktorému jeho iberský tato a Dušanov zať dal meno Jesus. A Dušanova žena bola za slobodna Kristová...“Chalani, mne sa takéto veci proste len tak, samé, dejú,“ povedal...Pred asi pätnástimi rokmi to bolo, ťahal na 60-ku a zase nás všetkých, podstatne mladších, prepil. Bol jeden z posledných ozajstných bohémov a už kým žil, stal sa legendou. Aj tým, čo prežil, ako žil a aj tým, ako o tom neskutočne písal. Stále tvrdil, že tá kultová erotická scéna z električky sa nestala jemu, ale nikto mu to nikdy neuveril. Keď opäť raz zavítal do Martina, prvé, čo chcel vidieť, bol martinský skleník. Lebo vraj už aj v bratislavských krčmách sa o tom hovorí, že máme na námestí dvojposchodový skleník...Tak som ho skleníkom previedol a potom Dušan dal na pána besedu pre študentov aj o tom, aké je niekedy ťažké žiť. A písať a z písania sa snažiť žiť...
Dušan, mohol si ešte požiť, keby si len trošku chcel...Aj keď si sa čudoval, koľko si sa napriek všetkému dokázal dožiť, keď si slávil šesťdesiatku, a potom sedemdesiatku. Veľký smútok nastal pri našich táborových ohňoch. Ja len verím, že Ti je vo večných lovištiach lepšie, ako tu. My to tu už nejako dobojujeme, aj keď bez teba to bude ťažšie, Veľký brat.
Ján Schneider
Zdroj foto: TASR, SITA, Knižný klub
