Martin – Evanjelická spojená škola v Martine nazvala svoj sociálny projekt Black and white. Po troch rokoch fungovania prináša projekt prvé výsledky. Inklúzia rómskej komunity z Bambusiek do života majority v meste je ale beh na dlhé trate.
Pedagógovia ale aj študenti Evanjelickej spojenej školy sa usilujú pomáhať priamo v životnom priestore rómskych detí v lokalite Bambusky. Venujú sa im niekoľko hodín týždenne a usilujú sa zmysluplne vypĺňať ich voľný čas. Snažia sa ale aj žiakom školy v diskusiách vysvetľovať, čo pre deti a aj dospelých z rómskej komunity znamená žiť mimo mesta, na Bambuskách. Aktivisti z Evanjelickej spojenej školy priamo na Bambuskách postupne zisťovali, že pomáhať zmysluplne rómskym deťom vôbec nie je jednoduché.
„Projekt Black and white začal asi pred tromi rokmi jeden môj kolega, Tomáš Gulán. Bola to v podstate taká jeho osobná vec. On sám má skúsenosti s výchovou rómskeho chlapca, na týchto veciach mu veľmi záleží, pustil sa do toho možno aj na vlastnú päsť a začal chodiť na Bambusky. Keďže je učiteľom na našej škole, rozprával nám aj žiakom o tom, čo tam zažil a čo tam robí. Videli sme, že všetko, čo tam robí, je veľmi dobré a má zmysel. Začali sme ho podporovať, našli sa študentky, ktoré s ním začali chodiť na Bambusky. A tento rok dokonca naša škola v rámci sociálneho projektu pomáha práve týmto rómskym deťom na Bambuskách a aj deťom v rómskej škole v Rokycanoch na východnom Slovensku,“ povedala Natália Kacianová, farárka Evanjelickej spojenej školy v Martine pre materskú škôlku a prvý stupeň.
„Momentálne je to pre mňa taká kombinácia úplného nadšenia s totálnou frustráciou. Tak ma to myká na obidve strany...Začnem tou frustráciou. Dúfal som na začiatku, keď sme ten projekt spúšťali, že sa nejaké viditeľné, hmatateľné výsledky dostavia skôr. Uvedomil som si ale, že to množstvo problémov, ktoré má komunita na Bambuskách k tomu, aby sa dostala do nejakej normálnej sociálnej a medziľudskej situácie, je tam tých krokov strašne veľa. A ten rozsah nášho pôsobenia, tie dve-tri hodinky týždenne je veľmi málo. Pretože tam vstupuje peer pressure, tlak okolia, sociálne zázemie, proste všetky tie veci, ktoré tam nefungujú. Či chýbajúca teplá voda, osvetlenie alebo množstvo odpadu a všetko ostatné, aj nevzdelanosť a nezamestnanosť ľudí. Takže dostať túto komunitu ako keby do centra diania a spraviť nejakú serióznu inklúziu do majoritnej spoločnosti je naozaj beh na veľmi dlhé trate, “ povedal Tomáš Gulán, zakladateľ a koordinátor projektu.
Napriek počiatočnej frustrácii Gulan vyzdvihol, že sa im postupne podarilo zbúrať základné predsudky a bariéry najmä u menších detí. S teenagermi je trošku ťažšia práca, napriek tomu sa podarilo nastaviť základnú vzájomnú dôveru. Deti z Bambusiek sa v rámci projektu zúčastňujú aj športových a iných aktivít aj mimo svojho životného priestoru, napríklad v rámci spoločných podujatí pripravených Evanjelickou spojenou školou.
„Takže práve tým, že sa poznáme a vieme, čo môžeme od seba čakať, že si dôverujeme, myslím si, že toto je dosť veľký krok a toto je aj posolstvo, ktoré môžeme povedať aj ostatným žiakom našej školy a aj tomuto mestu. Že Bambusky nie sú mesto, ktorého sa treba strašne desiť, skôr je to miesto, do ktorého treba vstupovať omnoho viac. Aby sme tie vzťahy, ktoré sa za posledných pár desaťročí pokazili, dostali dúfam do normálu,“ uzavrel Gulán.
Zakladateľovi projektu Black and white Tomášovi Gulánovi pomáhajú aj študentky Evanjelickej spojenej školy Alžbeta Martinková, Zuzana Kubíková a Marcela Prachárová.
„Ja tento projekt vnímam veľmi pozitívne, keďže som sa doňho dostala ja sama a nebola som nikým nútená. Bolo to hlavne kvôli mojej zvedavosti, keďže sme počúvali z každej strany, ako to vyzerá na Bambuskách , aké to tam je. Chceli sme to skúsiť na vlastnej koži a máme z toho zatiaľ len pozitívne zážitky,“ povedala Martinková.
„Ja som si podobne ako Betka chcela skúsiť na vlastnej koži, aké to celé je na Bambuskách a ako sa robí s deckami z inej komunity. Som veľmi rada, dalo mi to veľa a chodím tam tiež veľmi rada,“ pridala sa Kubíková.
„Ja som o tomto sociálnom projekte na našej škole počúvala už dlhšie. Nikdy som sa ale o to nezaujímala, jedného dňa som ale dostala taký impulz. Že chcem o tom vedieť viac, je to rovno pod mojím nosom tak prečo to nevyskúšať. Mám z toho veľmi dobrý dojem, pretože s deťmi sme si vytvorili super vzťah a rada tam chodím každý piatok,“ dodala Prachárová.
Projekt Evanjelickej spojenej školy Black and white teda funguje už tri roky. Podľa dospelých i študentov, ktorí sú zapojení do projektu, je ich práca obrovským prínosom. Nielen pre deti, ktorým sa nezištne vo svojom voľnom čase venujú, ale aj pre nich samých. Projekt je určite inšpiráciou pre všetkých, ktorým životy a osudy rómskych detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia nie sú ľahostajné.
Autori: Ján Strkáč, Ján Schneider