Čo všetko sa udialo počas uplynulých dvoch týždňov?
Druhé kolo prezidentských volieb 2019 odštartovalo práve dnes. Kampaň pred druhým kolom ukázala, že víťazka toho prvého, Zuzana Čaputová, si počínala v diskusiách lepšie než jej súper Maroš Šefčoviča svoju rétoriku od začiatku nemenila. Šefčovič, ktorého podporuje najsilnejšia vládna strana Smer-SD, v kampani hľadal pozíciu, ktorá by najlepšie vyhovovala jeho pôsobeniu v Bruseli a popritom sa približovala staršiemu konzervatívnemu voličovi Smeru.
Podľa vyjadrení politológov či sociológov, silnou stránkou kampane víťazky prvého kola, Zuzany Čaputovej, bola jej samotná osobnosť, na jednej strane nezaťažená a zároveň schopná prezentovať sa presvedčivo. Na jej ceste za postom hlavy štátu ju výrazne posilnilo vzdanie sa jedného z kandidátov, ktorým bol Robert Mistrík, v jej prospech. Dobre nasmerovaná a zacielená bola podľa odborníkov aj jej kampaň na internete, či na sociálnych sieťach. Maroš Šefčovič podľa odborníkov v debatách podával bojovný a celkovo štandardný výkon. Avšak, na viaceré otázky nedokázal priamo a jednoznačne odpovedať. Zuzana Čaputová bola v tomto zmysle priamejšia a úprimnejšia. Šefčovič mal podľa mnohých názorov dosť nešťastný nástup z pohľadu stratégie. Obaja kandidáti sa uchádzajú aj o hlasy voličov, ktorí počas prvého kola hlasovali za Štefana Harabina či Mariána Kotlebu. Prezradili to v televíznych debatách.
Prezidentskí kandidáti nechýbali ani v predvolebných diskusiách a debatách takmer v každej väčšej televízii, rozhlasoch aj na weboch, ktoré vysielali diskusie naživo. Čaputová sa so Šefčovičom stretla v televízii Markíza vo finálnej debate, na jednotke RTVS a Rádiu Slovensko, v spravodajskej TA3, TV Pravda či v známych rádiách Expres a Funradiu. Naživo debatu odvysielal aj Denník N, Hospodárske noviny či denník SME.
Útoky na brata a rodinu
Niektorým odporcom sa príliš nepozdávala výhra tejto ženskej kandidátky a preto začali útočiť aj na jej rodinu. Bola terčom internetových trollov a podľa informácií, ktoré sa šírili internetom, mal Čaputovej brat Daniel predať firmu pochybným spôsobom a zbaviť sa dlhovo za viac ako 5 miliónov eur. Túto informáciu zverejnila napríklad stránka Prešovskí mladí sociálni demokrati, s titulkom o exkluzívnej a mimoriadnej správe, ktorú treba zdieľať a šíriť ďalej. Podľa ich tvrdení mal Daniel Strapák figurovať vo firme, ktorá narobila obrovské dlhy voči štátu. Čaputová mala navyše svojho brata zatajovať. Čaputová krátko na to na sociálnej sieti zverejnila vyjadrenie k tejto kauze, kde vyjadrila ľútosť nad tým, že sa terčom antikampane stal práve jej brat. Tieto obvinenia označila za konšpirácie. „Nie je to prvýkrát, že šíria nepravdy, nielen o mne, ale aj o mojej rodine. Môj brat sa od roku 2009 nepodieľal exekutívne na chode firmy, o ktorej šíria tieto konšpirácie. V roku 2015 bola firma s pohľadávkami, ale aj majetkom, odpredaná. Išlo o štandardný predaj a môj brat nič zlé neurobil. Hľadajú všetky možné cesty, ako ma očierniť a odradiť ľudí od toho, aby prišli v sobotu voliť,“ napísala kandidátka.
Nešlo však o jediný útok. Napriek tomu, že svoju koncipientskú prax, ako aj advokátske skúšky niekoľkokrát vysvetľovala, v diskusiách na ňu kvôli tejto kauze zaútočil aj jej protikandidát Maroš Šefčovič. K obvineniam, že v čase, keď si robila koncipientskú prax mala aj živnosť vyjadrila stanovisko, že v tom čase bol možný súbeh advokátskej praxe a živnosti a nebolo treba to vtedy ohlasovať. Čaputová aj naďalej tvrdí, že postupovala v súlade so zákonom. Šefčovič však trval na tom, že jej koncipientská prax nie je v poriadku.
Komunistická minulosť a 230 000 eur od Smeru
Denník N vypátral v pražskom archíve prihlášku prezidentského kandidáta Maroša Šefčoviča do komunistickej strany z roku 1989. V tom čase mal 22 rokov, študoval na diplomatickej škole v Moskve a mal rozbehnutú kariéru diplomata. Dokument denník získal po vyžiadaní z Národného archívu v Prahe, ktorý má databázu členov KSČ. O prihlášku sa médiá začali zaujímať potom, ako v kampani začal aktívne hovoriť o tom, že je veriaci. O červenú stranícku knižku sa prezidentský kandidát s podporou Smeru usiloval od roku 1987, keď sa stal kandidátom na členstvo v štátostrane. Riadnym členom komunistickej strany sa napokon stal 23. júna 1989. V oficiálnom životopise na stránke Európskej komisie Šefčovič nespomína svoju minulosť člena komunistickej strany. Chýba dokonca aj zmienka o absolvovaní Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov.
Počas prvej prezidentskej debaty Denníka N sám Šefčovič priznal, že členom strany sa stal preto, pretože to bola jediná cesta, ako získať prácu na federálnom ministerstve zahraničných vecí. „Legitimácia mi nikdy nebola doručená, lebo to prerušil november 1989. Musím povedať, že mi nikdy nechýbala,“ uviedol kandidát. Stranícku knižku KSČ mal aj prvý prezident Michal Kováč (1993-1998) či Rudolf Schuster (1999-2004). V roku 1968 sa stal členom KSČ aj Ivan Gašparovič. Neskôr ho vylúčili.
V závere kampane vyšlo najavo, že krátko pred volebným moratóriom zaplatila Marošovi Šefčovičovi na jeho transparentný účet strana Smer 230 000 eur. V kampani spočiatku tvrdil, že kandiduje ako nezávislý. Predchádzali tomu niekoľkotisícové dary od jeho šoféra, či jeho manželky. V závere však uviedol, že pre údajné zastrašovanie malých darcov od médií, či mimovládnych organizácií, ktoré preverovali pravosť vysokých príspevkov na kampaň, sa rozhodol osloviť stranu Smer, aby mu pomohla. Tá to obratom spravila a navýšila mu jeho rozpočet na kampaň prakticky zdvojnásobil.
Zdroj: denník N, SME