Martin - V zatiaľ poslednom prieskume Organizácie spojených národov, ktorý zisťoval pocit šťastia na celom svete, skončila naša krajina na 38. mieste. Najšťastnejším štátom na svete je druhý raz za sebou Fínsko. Nasledujú Dánsko, Nórsko, Island a Holandsko. Faktory, ktoré ľudí robia šťastnými a aj to, ako máme vnímať takéto prieskumy, zhodnotil pre Rómsku tlačovú agentúru Romata prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
„Ten rebríček sa robil na 160-ich krajinách sveta a my sme sa umiestnili na 38. mieste, čo je podľa mňa veľmi dobré umiestnenie. Treba si ale všimnúť, že väčšinou sa na prvých miestach umiestňujú bohaté, najmä škandinávske krajiny. Tí ľudia tam nielen že dobre zarábajú, ale ak sa vám aj voľačo stane, tak neostanete na ulici, ako je to povedzme v USA. Také to hrubé meradlo, že je nejaká súvislosť medzi bohatstvom a šťastím, platí. Ale je to naozaj hrubé meradlo,“ vyjadril sa Baláž.
Na druhej strane sú v rebríčku šťastných krajín extrémy. Pomerne nízko sa umiestnili aj krajiny ako napríklad Bulharsko alebo Ukrajina, ktoré nie sú až tak chudobné, ako si mnohí myslia. Ale v rebríčku šťastia sú na tom podstatne horšie, ako napríklad Brazília, Salvador alebo Honduras.
„My sme boli so ženou v týchto krajinách, kde bola občianska vojna, je tam najväčšia miera vrážd na svete a napriek tomu sa tam tí ľudia cítia šťastní. To je asi dané tým, že tam stále fungujú veľké rodiny, ktoré sú takým prirodzeným zázemím pre šťastie. Samozrejme sú to aj krajiny, kde svieti slnko, to je zase ďalší faktor, na ktorý sa zabúda. Ľudia z tých slnečných krajín sú často šťastnejší, ako by im patrilo vzhľadom na nejaké to bohatstvo. Usudzovať teda z takýchto rebríčkov povedzme na funkciu vlády je veľmi problematické. Šťastie je totiž determinované mnohými inými vecami, ako je funkcia nejakej vlády. Tieto rebríčky sa teda robia veľmi ťažko, pretože šťastie je veľmi subjektívny pocit a nedá sa odmerať ako napríklad hrubý domáci produkt, alebo ako telesná teplota“ myslí si prognostik.
Podľa Vladimíra Baláža ale existuje ďalší paradox týchto rebríčkov. V krajinách, ktoré sa pri zisťovaní pocitu šťastia umiestňujú vysoko, je pomerne vysoký počet nešťastných a zúfalých ľudí, ktorí si siahnu na život.
„Áno, je pravda, že tam majú vysokú mieru samovrážd. Keď sa pozrieme, prečo je to tak, tak je to špecifikum odľahlých severských oblastí. Tam sa napríklad vplyvom alkoholizmu stáva, že človek zabije svokru, ženu a potom aj seba. Tieto spoločnosti sú ale špecifické aj tým, že sú veľmi individualistické, oni sa povedzme nezdružujú tak, ako Taliani, alebo Gréci. To potom samozrejme vplýva na tú úroveň šťastia. Ja som sa ale pozrel aj na metodiku, akou sa to robí. A dôležité je naozaj to, kedy sa vás ten zberač údajov opýta, ako ste šťastný. Naozaj to veľmi závisí na tom, či v teň deň v tej krajine svieti slnko, alebo nie. Keď sa vás dnes, keď svieti slniečko, niekto opýta, ako sa cítite, dnes by vám viacej ľudí odpovedalo: áno, je mi dobre, cítim sa fajn. Keby pršalo, tak by ste tých naštvaných ľudí nazbierali viac,“ zhodnotil Kováč.
Slovensko je na tom v rebríčku šťastia lepšie, ako napríklad Poľsko, Maďarsko a Ukrajina. O 18 priečok nás ale predbehli napríklad bratia Česi, bez ohľadu na to, že tam zrejme nesvieti slnko viac, ako na Slovensku.
-js-