V prvej vlne bolo do vyhladzovacích táborov odvezených zo Slovenska 58 000 ľudí. V koncentračných táboroch skončili až tri štvrtiny židovskej obce žijúcej na Slovensku.
ŽILINA – Pred 77-imi rokmi, 25. marca 1942 bol z Popradu vypravený prvý transport Židov zo Slovenska. Začala sa prvá vlna deportácií, jedna z najtragickejších kapitol prenasledovania Židov v období holokaustu. Do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska počas prvej vlny deportovaných takmer 58 000 Židov. V prvom transporte bolo tisíc mladých židovských žien a dievčat pochádzajúcich z okresov bývalej Šarišsko-zemplínskej župy. Akcia Dávid, ako bola prvá vlna deportácii oficiálne úradne nazvaná, bola ďalším krokom antisemitskej politiky Slovenského štátu.
Exponenti Hlinkovej slovenskej ľudovej strany začali prípravu protižidovských zákonov už pred vznikom Slovenského štátu. Cesta k deportáciám bola postupným cieleným procesom od právnej definície pojmu Žid, cez oberanie Židov o majetok až po porušovanie ich základných ľudských práv. Arizácie majetku boli vyvrcholením pred deportáciami do koncentračných táborov. Oficiálne aj podľa dobovej propagandy režim Slovenského štátu vyvážal Židov na nemecké územie „na práce“. Končili však vo vyhladzovacích, likvidačných koncentračných táboroch. Slovenský štát bol jednou z dvoch satelitných krajín, ktoré za deportovaných Nemecku platili – 500 ríšskych mariek za osobu. Tou ďalšou bolo Chorvátsko.
Deportácie Židov zo slovenského štátu boli súčasťou mašinérie holokaustu. Teda programovo riadenej a plánovanej perzekúcie a genocídy európskych Židov, uskutočňovanej nacistickým Nemeckom a jeho satelitmi v rokoch 1933-1945. Nemci holokaust nazvali „konečným riešením židovskej otázky“, hebrejský ekvivalent „šoa“ znamená zničenie a záhubu.
Podľa predsedu Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavla Frankla musíme holokaust pripomínať aj dnes. „Mnohokrát sa nás pýtajú, prečo o tom stále hovoríme. Predsa genocída Židov nebola jedinou, história je o mnohých ďalších genocídach. Môj pohľad je taký, že treba o tom hovoriť nielen kvôli minulosti. Samozrejme, treba si to pripomínať, ale musíme o tom hovoriť hlavne kvôli prítomnosti. Zoberme si, čo sa dialo nedávno v bývalej Juhoslávii, čo sa dialo v Rwande v Afrike, kde bolo viac ako milión obetí sektárskeho násilia. Žiaľbohu ľudstvo je nepoučiteľné a preto treba o tom hovoriť, aby mladí ľudia vedeli o tom, čoho všetkého je ľudská rasa schopná. Aby sa poučili a aby mali na zreteli, že nasledovať vodcu, ktorý im káže, že treba robiť niečo zlé, je úžasná chyba. Nejde ale iba o Židov. Ide o inakosť, všetci, ktorí sa nejako vymykajú, každá inakosť je v histórii ponímaná ako vinná. Aj na to treba poukazovať,“ uzavrel Frankl.
Počas holokaustu bolo násilne deportovaných a zavraždených až okolo 6 miliónov Židov z celej Európy. Nacistické vyvražďovanie postihlo aj iné európske národy a národnosti, vrátane Rómov. Celkovo sa odhaduje 11 až 17 miliónov obetí. Nacistické vyhladzovacie tábory prežilo len 8103 ľudí. Slovenský štát deportoval do nemeckých vyhladzovacích táborov 68 až 71 tisíc Židov, spolu s deportovanými zo slovenského územia obsadeného Maďarskom môže počet dosahovať až 100 000 Židov. To je asi 75% ich predvojnového počtu. Deportácie zo Slovenska prežilo iba 348 ľudí.
-js-