Podľa reprezentatívneho prieskumu je iba desať percent ľudí ochotných sa zapojiť napríklad do pripomienkovania vecí verejných, hoci im samosprávy takú možnosť ponúkajú.
Bratislava - Občianska participácia, ochota podieľať sa na správe vecí verejných stagnuje, vo viacerých prípadoch dokonca klesá. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorú realizovala Univerzita Komenského, konkrétne Fakulta sociálnych a ekonomických vied (FSEV).
Jana Plichtová z Ústavu aplikovanej psychológie FSEV UK, ktorá výskum viedla, upozornila, že ochota politickej participácie bola v roku 2018 nižšia ako v roku 1994.
S výnimkou petičných akcií sa tiež znížila i účasť na protestných aktivitách. Za tristnú označila účasť vo verejnej manažovanej participácii, týkajúcej sa najmä ponuky samosprávy zúčastňovať sa na verejnom prerokovávaní určitej témy či pripomienkovať tvorbu legislatívy. Inými slovami občania nemajú záujem podieľať sa na správe verejných aj keď im to samospráva ponúka.
„Ani v prípade najlepšieho výsledku, ktorý sa týka verejného zhromaždenia, neprekračuje záujem 20 percent, menej ako desať percent respondentov má záujem pripomienkovať konania či zúčastňovať sa na tvorbe Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR)," skonštatovala Plichtová. Podľa nej je dôvodom nízkej účasti najmä obava, že „ich názor nebude vypočutý, alebo že im to tí, ktorí sú pri moci, vrátia".
V prieskume, ktorý FSEV realizovala s agentúrou Focus v dňoch 30. novembra až 11. decembra 2018, odpovedalo 1212 respondentov na to, ako vnímajú kvalitu vládnutia na úrovni štátnej, ale i regionálnej a miestnej správy. „Pýtali sme sa ich tiež to, ako sú nastavené zákony a aká je schopnosť vládnucich autorít dodržiavať demokratické princípy viesť dialóg s jednotlivými skupinami v spoločnosti," informovala Anna Šestáková z FSEV.
Výsledky naznačujú, že najnižšiu dôveru majú občania v politické strany, parlament, vládu, súdy, ale aj mimovládne organizácie, na opačnom póle sú cirkev či armáda a vôbec najväčšiu spoločenskú dôveru požívajú školy a univerzity. Nelichotivo vyznelo hodnotenie zákonov. „Podľa 72 percent opýtaných zákony slúžia tým, čo sú pri moci, len 26 percent respondentov si myslí, že slúžia všetkým rovnako," uviedla Šestáková. „Viac ako dve tretiny, 70 percent opýtaných, si myslí, že súčasné zákony umožňujú korupciu," dodala Šestáková.
Súčasťou prieskumu bolo aj akési vnútorné hodnotenie občianskej spoločnosti. „Zistenia preukazujú, že nie je vnútorne prepojená a že niektoré jej skupiny vyvolávajú veľkú nedôveru u iných," uviedla Plichtová. „Kým najviac dôverujeme rodine, priateľom a tiež kresťanom, naopak, najmenšiu dôveru v Slovákoch vzbudzujú moslimovia, Rómovia a cudzinci, respektíve celkovo ľudia, ktorých nepoznáme," informovala.
Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl i v kontexte výsledkov prieskumu upozornil, že participácia sa stáva kľúčovou témou. „V súčasnom období, poznačenom krízou politických strán, problémami zastupiteľskej demokracie i nárastom antisystémových síl je to výzva nielen pre Slovensko, ale pre spoločnosť a civilizáciu ako takú," zdôraznil.
-rom-
Foto: mvro.sk