Podobne ako iné sociálnopatologické javy, aj šikana má svoj vývoj. V počiatkoch dieťa ešte nieje priamo šikanované kolektívom, ale "len" vyčleňované, a obchádzané. Najdôležitejším je práve jej začiatok, ktorý by mal byť u pedagógov a rodičov varovný signál. Ak si takéto prejavy u žiakov pedagógovia všimnú, môžu zakročiť a ubližovanie sa ďalej nevyvinie do horších následkov. Nie vždy sa to však podarí.
Začiatok utrpenia v kolektíve
Šikana sa v škole väčšinou začína rovnakým scenárom. Spolužiaci si vyhliadnu "obeť" ktorú vyčlenia z kolektívu. Podľa psychiatričky Evy Garajovej je to väčšinou dieťa, ktoré sa nejakým spôsobom odlišuje: "Príčiny šikany sú naozaj rôznorodé. V dnešnej dobe, keď je spoločnosť dosť materiálne založená, tak si žiaci zvyknú ubližovať kvôli materiálnemu zabezpečeniu. Tak ako v minulosti, tak aj dnes si deti veľmi často ubližujú aj kvôli výzoru, dokonca sú medzi deťmi prejavy rasovej šikany".
Dieťa je tak vyčlenené z kolektívu, nikto sa s ním nebaví, spolužiaci neodpovedajú na pozdrav, a začínajú mať hanlivé poznámky. Jedinec je tak vyčlenený z partie spolužiakov, ktorí tvoria akési jadro, kam ono nepatrí. Typickým príkladom vyčleňovania z kolektívu je aj vznik "dievčenských spolkov". Ide o spojenie skupinky dievčat, ktoré tvoria v triede silnú alianciu a ostatné medzi seba nechcú pustiť. Nasleduje ohováranie, posmievanie a urážanie.
Charakteristiké spôsoby ubližovania v štádiu vyčlenenia
- spolužiaci obeť ignorujú, neodpovedajú na otázky ani na pozdrav
- na obede či počas spoločných aktivít si k dieťaťu nik nesadá a je prehliadané
- obeť je osočovaná, ohováraná, obviňovaná z niečoho, čoho sa nedopustila, spolužiaci naň hádžu všetku vinu
- provokatéri posielajú jedincovi hanlivé emaily či SMS, zosmiešňujú ho na sociálnych sieťach, vymýšľajú si príbehy, ktoré potom roznášajú ďalej
- agresori sa snažia obeť zámerne vyprovokovať, chcú, aby sa zrútila, zúrila a bránila sa
- dieťa je zosmiešňované, ironizovné a ohovárané, agresori sa snažia vo všetkých vyvolať rovnaké negatívne emócie aké majú k spolužiakovi oni sami
Čo nasleduje?
Dieťa, ktoré sa vyššie uvedeným spôsobom stane vyčleneným z triedneho kolektívu, si tento fakt začína uvedomovať postupne. Začína zisťovať, že v triede nie je nikto, s kým by mohlo pokojne sedieť v lavici, či príjemne tráviť čas počas prestávok. Každý ho odmieta, uráža a ponižuje. Spočiatku sa tomu bráni. Z toho dôvodu sa u neho začínajú prejavovať aj agresívne reakcie na ostatných spolužiakov- vracia im nadávky, bráni sa hnevom. Agresori však následne zvyšujú tlak, pretože vidia že obeť sa bráni, čím vlastne potvrdzuje ich úspech. Vtedy sa obeť stiahne do seba, upúšťa z agresívneho reagovania a vracania "úderov" späť.
Autor: rádio ROMA