Projekt svojpomocnej výstavby dal rómskemu obyvateľstvu nádej a motiváciu vymaniť sa z bludného kruhu chudoby.

" />
  • 4U Slovensko
  • +421 911 797 207
  • redakcia@romata.sk

Rómovia si stavajú domy vlastnými rukami

Projekt svojpomocnej výstavby dal rómskemu obyvateľstvu nádej a motiváciu vymaniť sa z bludného kruhu chudoby.

RANKOVCE – V obci Rankovce (okres Košice – okolie) okrem terénnej práce a komunitného centra spustili aj projekt svojpomocnej výstavby rodinných domov, či zabezpečenie pitnej vody v rómskej osade pri obci.

Podľa starostu  obce Stanislava Hadu by obec okrem toho potrebovala aj vlastnú základnú školu. Zaujímame sa o projekty, čo je potrebné urobiť pre ľudí, pre celú dedinu, nielen pre Rómov, snažíme sa vyhovieť všetkým. Chcel by som ešte vybudovať chodníky, ktoré po dedine a do osady chýbajú, čakáme na výzvu a podáme žiadosť, uviedol Hada, ktorý tiež pochádza z rómskej komunity.

Unikátny pilotný projekt svojpomocnej výstavby začal ešte v roku 2013, vďaka čomu sa obec stala známou nielen na Slovensku ale aj v zahraničí. V prvých dvoch etapách projektu vzniklo na pozemkoch odkúpených od obce celkovo 14 skolaudovaných domov. V aktuálnej tretej etape je vo výstavbe ďalších 14 nízkonákladových rodinných domčekov. V pláne je aj ďalšie pokračovanie, keďže záujem ľudí je veľký. 

Terénny pracovník František Turták uviedol, že život v osade sa zmenil o 180 stupňov.  Mladé rodiny môžu takto získať svoje vlastné legálne bývanie, svoj domček so záhradkou. Predtým to vôbec nebolo. Spočiatku, keď sme vyberali ľudí v prvej etape, tak skoro nikto neveril, že sa niečo také môže podariť. Keď sa to však odskúšalo, hlásia sa mnohí ďalší," povedal.

Výstavba však nie je zadarmo a celkový rozpočet domu vychádza zhruba na 12 až 13-tisíc eur. Záujemcovia o takýto dom musia mať aktívnu spoluúčasť, pravidelne si sporiť na odkúpenie pozemku a následne splácať pôžičku na stavebný materiál. Pri samotnej výstavbe im pomáha stavebný učiteľ a koordinátor.

Dedina sa stala inšpiráciou pre mnohé krajiny. Prichádzajú do nej ľudia so záujmom o program z Maďarska, Česka, z Ameriky, či Bangladéša.  Ako skonštatovala Františka Ondrašiková zo združenia Pre lepší život, títo ľudia sa zaujímajú o celkový model projektu, ako funguje a z čoho sa dá poučiť. „Vieme, že je záujem prevziať túto myšlienku a rozvíjať ju aj v susedných krajinách. Ja tvrdím, že projekt sa osvedčil, ale stále ho pokladám za pilotný, lebo naďalej sme v procese učenia sa," spresnila Ondrašiková.
 

Zdroj: TASR

Foto: TASR