Občianske združenie ŽENA V TIESNI pracuje v prospech eliminácie násilia páchaného na ženách už od roku 2005. Poradňa pomáha a chráni ženy, ktoré zažívajú násilie v intímnych vzťahoch a ich deti. Násilie páchané na ženách v partnerských vzťahoch patrí na Slovensku k najzávažnejším spôsobom porušenia ľudských práv žien.
OZ ŽENA V TIESNI od roku 2021 realizuje projekt s názvom Ženské práva sú ľudské práva, ktorý je podporený v rámci programu Domáce a rodovo podmienené násilie spolufinancovaného z Nórskych grantov a štátneho rozpočtu SR. Projekt je zameraný na vzdelávacie aktivity v oblasti rodovej rovnosti.
V rámci projektu pripravujeme v spolupráci s pánom Jánom Strkáčom a pani Annou Karvayovou príručku Sprievodca rodovými stereotypmi pre žiakov a žiačky.
Rodové stereotypy znejú takto: „Dievčatá vždy uprednostňujú...“, „Chlapci nerobia...“, „Dievčatá sú lepšie v...“, „Chlapci by nemali...“, „Dievčatá sú prirodzene...“.
Nestvorila ich príroda, sú produktom spoločnosti, v ktorej žijeme. Rodové stereotypy opisujú, čo znamená byť mužom a chlapcom a ženou a dievčaťom, a zároveň predpisujú, aká by mala byť správna žena a správne dievča a správny muž a chlapec.
Rodové stereotypy fungujú na predpoklade, že všetci chlapci budú rovnakí a budú mať radi rovnaké veci a všetky dievčatá budú rovnaké a budú sa im páčiť rovnaké veci.
Rodové stereotypy nám bránia slobodne sa rozvíjať v každej oblasti, rozhodovať sa v dôležitýchživotných otázkach, ako sú napríklad výber štúdia a povolania, záľub, športov, z ktorýchmnohé sú považované za tradične ženské (učiteľka, zdravotná sestra, kozmetička, sekretárka, gymnastka) a tradične mužské (elektrikár, automechanik, technik, manažér, politik, žeriavnik, stavbár, hokejista).
Podstata rodových stereotypov funguje rovnako naprieč celým Slovenskom, vrátane rómskej komunity. Najmä v rómskych osadách je tlak okolia veľký, rodové stereotypy sú silné a pre ženy je často ťažké vybočiť zo zaužívaných koľají (Hoffmanová, 2014).
Etnicita a chudoba znamená pre rómske ženy výhradnú starostlivosť o domácnosť, podriadenosť voči partnerovi, nezamestnanosť, nízku mieru participácie na verejnom živote. Väčšina rómskych žien je naplno zamestnaná starostlivosťou o domácnosť, výchovou detí, pričom ich trápi nedostatok financií. Tieto ženy nemajú takmer žiadnu šancu na plnohodnotný život (Kosová, 2012).
V rómskych domácnostiach je často muž jediný živiteľ rodiny, zapojenie mužov do domácich povinností je rozdielna, hlavná starostlivosť však zostáva prevažne na pleciach žien. U mnohýchrómskych žien takéto usporiadanie znamená posilnenie závislosti od manžela a pocitstraty samostatnosti. Rómske ženy veľmi často vykonávajú len rolu matky, gazdinej a manželky. Stávajú sa hlavnými opatrovateľkami zodpovednými nielen za starostlivosť o deti, ale aj o iných príbuzných a za chod domácnosti. Mnohé ženy to považujú za prirodzené, preto sa často vzdajú svojho vzdelania či vlastnej pracovnej kariéry, čo im následne bráni i v zapojení sa do spoločenského života.
Rodová rovnosť, resp. rovnosť medzi mužmi a ženami patrí medzi základné hodnoty demokratických krajín. Cieľom rodovej rovnosti je vytvoriť rešpektujúci priestor pre každú ženu a každé dievča, pre každého muža a každého chlapca tak, aby sa mohli realizovať v živote podľa svojich prianí a schopností - bez obmedzovania rodovými stereotypmi a bez ohľadu na to, akej sú národnosti alebo etnika, bez ohľadu na to, kde sa narodili.
Kontakt:
OZ ŽENA V TIESNI
0907 346 374
Použité zdroje:
HOFFMANOVÁ, S. 2014. Rodové stereotypy a násilie páchané na ženách v rómskych komunitách.In Rádio Regina Stred (online). Dostupné na:<https://reginastred.rtvs.sk/clanky/u-nas-doma/17409/rodove-stereotypy-a-nasilie-pachane-na-zenach-v-romskych-komunitach>.
KOSOVÁ, I. 2012. Obraz rómskej ženy. Kvalitatívny prieskum bariér participácie rómskych žien na verejnom živote. Zvolen : QuoVadis.
editór, redaktór: Anna Karvajová